Iránsky Esfahán je mesto superlatívov. Hovorí sa o ňom ako o najkrajšom meste v krajine a taktiež patrí medzi najobľúbenejšie. Čím to je, že jedno mesto môže preniknúť tak hlboko do mysle ľudí, ktorí na neho nebudú môcť zabudnúť? Očaril spisovateľov, básnikov, panovníkov, obchodníkov dávnych karaván a jeho kúzlo nevyprchalo ani dnes. Za to všetko môžu nádherné mešity, námestia, starobylé mosty a pohostinní ľudia.
Každé mesto má svoje srdce aj svoju dušu a ak myslíme na iránsky Esfahán, tak jeho pomyselným vesmírom je obrovitánske Emámove námestie. Patrí k najväčším námestiam sveta, ale máloktoré sa mu vyrovná krásou. Peržania milovali estetiku, architektúru a preto esfahánske námestie pripomína maketu, na ktorej akoby skúšali koľko krásy dokáže zaplniť jeden priestor. Stavby očarili každého kto do mesta zavítal a ich jedinečnosť vyráža dych. Stredom námestia sa tiahne fontána, ktorá každý večer chrlí do vzduchu vodu, aby osviežila rozhorúčený vzduch. Schádzajú sa tu ľudia z celého mesta a domáci milujú piknikovanie. Trávniky v okolí fontány sú na to ako stvorené. Rodiny vyberú malé koberce, deky, postavia si kanvicu vody na horák, uvaria si čaj, zjedia pripravené dobroty a zhovárajú sa. Námestie je najkrajšie v noci. Vtedy stavby rozžiaria svoje stĺpy, oblúky, kupoly a pretekajú sa s hviezdami, kto bude jasnejšie svietiť. Mešita šejka Lotfolláha je so svojou vysokou kupolou neprehliadnuteľná. Na svojom tele nesie snáď milión malých obkladačiek, ktoré vytvárajú orientálne vzory či verše z Koránu. Dnes sa sem nechodia ľudia modliť, pretože slúži ako múzeum. Ako dokonalý výsledok architektúry 17.storočia, ktoré vdýchlo Esfahánu najviac jeho krásy. Za jeho premenou stojí významný panovník Šáh Abbás. Vo svojej hlave nosil víziu mesta, aké by mu závidel celý svet. Pomaličky skladal stavbu ku stavbe, drahokam ku drahokamu a za pár desaťročí zasvietilo na mape sveta mesto, ktorému prischla prezývka Nesf-e Džahán, teda polovica sveta. Pred slnkom sa mnohí ukryli do skrytých bazárových uličiek. Priamo z námestia ich nie je vidno, hoci ho celé po obvode obehnú dookola. Svoj domov tu našli desiatky obchodníkov a remeselníkov. Každý obchod má svoju vlastnú dielňu, kde sa krčí jeden alebo dvaja muži a pod ich rukami vznikajú drevené škatuľky, šperkovnice, maľby na miniatúrnych ťavích kostiach, perzské miniatúrne obrázky, opasky, kožené výrobky, topánky, bronzové kanvice, mosadzné taniere, ale aj tradičné modro-biele tanieriky, misky či nádoby. Údery nástrojov zanikajú v hluku miesta a uličky zaplnili prechádzajúci sa a nakupujúci ľudia. Tu ešte žije starý svet bazárovej Perzie, ktorá dokázala pripútať dušu každého dobrodruha. Palác Ali Qapu patril samotnému panovníkovi a jeho rodine. Je zaujímavý, pretože jeho vrchné poschodie pripomína otvorený balkón s terasou a výhľadom na námestie. Zhora sledoval panovník so svojimi návštevami konské pólo, ale aj zástupy karaván zapĺňajúcich námestie. Nebolo by úžasné aspoň na pár minút sa vrátiť do tohto strateného sveta? Ali Qapu nie je jediným palácom Esfahánu a ten známejší s menom Čehel Sotún sa nachádza pár stoviek metrov za námestím v priestrannom parku. Ani tu nesmie chýbať fontána a vodná nádrž, pretože Iránci by si bez záhrady nevedeli predstaviť život. Vysoké drevené stĺpy nesú na svojich ramenách strechu ozdobenú hviezdami a za nimi je vstup do paláca. Svoju rezidenciu tu mal perzský Šáh Abbás II. Za vyschnutým korytom rieky Zayandeh sa rozkladá pokojná, arménska štvrť Džolfa s niekoľkými kostolíkmi. Tvorí ju zopár zaprášených ulíc, pár obchodov, reštaurácii a jej najväčším ťahákom je katedrála Vank s vysokou zvonicou. Nábrežie rieky, podobne ako Emámove námestie patrí k miestam, ktoré preslávili Esfahán a vďačí za to mostu „Tridsiatich troch oblúkov“. V noci most pekne svieti, no to sa väčšina ľudí vráti na námestie a nájde si svoj kúsok neba. Ten sa môže podobať aj na tradičnú reštauráciu, kde sa sedí na kobercoch či drevených posteliach a servírujú sa miestne špeciality ako fesendžun. Striedajú sa v ňom sladké chute granátového jablka, grilovaného mäsa a vlašských orechov, pričom sa k nemu výborné hodí škoricový alebo šafranový čaj. Perzská kuchyňa prekvapí, presne ako celý Irán. Esfahán je toho jasným dôkazom.
FOTO: Tomáš Kubuš
