Západ v platoch dobiehame pomaly. Mzdy sú u nás trikrát nižšie ako v Luxembursku

Slovenskí zamestnanci majú v priemere trikrát nižšiu hodinovú mzdu ako zamestnanci v Luxembursku. Za vlaňajšok sme mali hodinový náklad práce ôsmy najnižší spomedzi 27 krajín Európskej únie. Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat nám síce medziročne  hodinový náklad práce vzrástol o 7 %, suma 13,4 eur za hodinu zďaleka nedosahuje úroveň v západných štátoch.

 

V roku 2020 sa priemerné hodinové náklady v únii (bez započítania verejnej správy) pohybovali na úrovni 28,5 eur, v eurozóne to bolo 32,3 eur, v porovnaní s 27,7 eur v roku 2019 a 31,4 eur v roku 2019.

„Priemerné hodinové náklady práce len odzrkadľujú značné rozdiely medzi členskými štátmi únie. Najnižšie hodinové náklady práce sú dlhodobo v Bulharsku, a to len na úrovni 6,5 eur, Rumunsku (8,1 eur) a Maďarsku (9,9 eur). Naopak najvyššie v Dánsku (45,8 eur), Luxembursku (42,1 eur) a Belgicku (41,1 eur). Výrazne sa pod pomalšie navyšovanie mzdy ako takej podpísala pandémia koronavírusu, ktorá odďaľuje naše dobiehanie západu,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk. Z hľadiska podnikov predstavuje náklad (náklady práce), ktorý zahŕňa nielen mzdy a platy zamestnancov, ale aj nemzdové náklady, najmä sociálne príspevky zo strany zamestnávateľa.

Zdroj: Európsky štatistický úrad Eurostat


V rokoch 2019 až 2020 sa hodinové náklady práce na úrovni celej ekonomiky zvýšili v únii o 3,1% a v eurozóne o 2,9%. V rámci eurozóny sa hodinové náklady práce zvýšili vo všetkých členských štátoch okrem Malty (-4,7%), Cypru a Írska (každý o 2,7%). Najväčší nárast bol zaznamenaný v Portugalsku (+ 8,6%), Litve (+7,5%) a Slovensku (+7,0%), najmenší v Luxembursku (+0,5%), Fínsku (+0,7%) a Holandsku (+ 0,8%).

Pre členské štáty mimo eurozónu sa hodinové náklady práce vyjadrené v národnej mene v roku 2020 zvýšili vo všetkých členských štátoch okrem Chorvátska (-1,0%), pričom najväčší nárast zaznamenali Maďarsko (+ 7,9%), Bulharsko (+ 7,8%) ), Česko (+ 7,4%) a Rumunsko (+ 7,2%). Najmenej sa zvýšili vo Švédsku (+ 1,1%) a Dánsku (+ 2,0%). Podiel nemzdových nákladov v celej ekonomike vlani predstavoval v EÚ 24 % a v eurozóne 24,5 %. Pohyboval sa v pásme od 6,7 % na Malte po 32,8 % vo Francúzsku. Na Slovensku dosiahol 26 %.

„V roku 2020 zaviedla väčšina členských štátov niekoľko podporných schém na zmiernenie dopadu pandémie COVID-19 na podniky a zamestnancov. Pozostávali predovšetkým z krátkodobých pracovných dohôd a dočasných prepúšťaní, ktoré boli úplne alebo čiastočne kompenzované vládou. Tieto systémy sa spravidla zaznamenávali ako dotácie (alebo daňové úľavy) zaznamenané so záporným znamienkom v nemzdovej zložke nákladov práce,“ doplnila Buchláková.

Kým na Slovensku je v tomto roku výška minimálnej mzdy na úrovni 623 eur v hrubom, v Luxembursku dosahuje 2,2 tisíc eur. U nás túto úroveň nedosahuje ani priemerná mzda v hospodárstve, ktorá je za 4Q 2020 vo výške 1245 eur. „Aj napriek tomu, že stále zaostávame za západnou Európou, za posledných deväť rokov dynamika rastu platov výrazne napredovala, a to dokonca viac ako v iných západoeurópskych krajinách. Rozdiely v mzdovom ohodnotení je napriek tomu cítiť. Je pravidlom, že nominálne nárasty miezd sú vyššie v tzv. chudobnejších krajinách, pričom úroveň platov sa v únii tým pádom zbližuje,“ skomentovala Buchláková.

Na Slovensku sa výška minimálnej mzdy vypočítava podľa automatického vzorca. Predstavuje 57 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. V nominálnom vyjadrení ide o sumu 623 eur mesačne. Hodinová minimálna mzda je v roku 2021 vo výške 3,580 eura.

Zdroj: Nikol M.