Rozhovory

Ján Palko: Zo skladu na výslnie

Ján Palko - rozhovor

Slovenský junák sa stal najkrajším mužom Európy z 39 finalistov z rôznych krajín celého sveta. Postupne jednotliví súťažiaci vypadávali,  ale Ján stále postupoval, až vystúpil na najvyšší stupienok. Svet presvedčil, že nielen Slovenky sú najkrajšie, ale slovenskí muži za nimi držia krok.

 

Odkiaľ pochádzate, akú školu ste vyštudovali?
Pochádzam z Trenčína. Študoval som strednú školu hotelových služieb s maturitou, so zameraním na kuchárčinu. Na vysokú som nešiel, nie som taký ten študijný tip človeka a po škole som začal pracovať ako kuchár. Netrvalo to dlho, lebo som odišiel do Anglicka, kde som šesť rokov pracoval v sklade jedného veľkého obchodného reťazca, ktorý je známy aj u nás.

Varíte si sám alebo sa spoliehate na mamkinu kuchyňu, či varíte vy pre celú rodinu?
Varím si sám,  aby som sa udržiaval vo forme. Musím  si dávať pozor na to, čo a koľko zjem. Pod kontrolou chcem mať aj  to aké suroviny sú v jedle ktoré konzumujem.  Samozrejme, že čas od času nepohrdnem ani mamkiným domácim jedlom, keďže je  skvelá kuchárka.

Existuje jedlo, ktoré by ste do úst nikdy nedali?
Nad týmto som nikdy nerozmýšľal. Nikdy som nebol taký prieberčivý.  Ale pokiaľ by sme sa bavili o smažených  kobylkách, chrobáčikoch a podobne,  to by som raz určite chcel vyskúšať.

Po návrate  domov z Anglicka ste  sa prihlásili do súťaže krásy mužov, čo bolo inšpiráciou, aby ste  práve toto skúsili?
Už na strednej škole som absolvoval množstvo módnych prehliadok, nejaké fotenia, takže túžba ukázať a zviditeľniť sa týmto smerom vo mne bola už vtedy. Posledné dva roky som  sa viac  venoval sebe, pracoval som na postave, na komunikácii, vyhľadával som súťaže s podobným zameraním a premýšľal, ktorým smerom sa vydať.

Nešli ste do domácej okresnej či krajskej súťaže, ale rovnými nohami ste vhupli medzi svetových krásavcov.
Cesta bola pomerne dlhá, už v Anglicku som začal na sebe pracovať, oslovoval fotografov, aby som nafotil prezentačné fotky, ktoré som uverejňoval na sociálnych sieťach. Všimli si ma – najprv Jožko Grondžák zo známeho módneho domu v Bratislave, potom Jožko Oklamčák a fotograf, s ktorým aktuálne spolupracujem najviac – Rado Orenič. U nás na Slovensku nefunguje žiadna súťaž krásy, tak som sa chystal prihlásiť do Česka, kde má súťaž “Muž roka” veľkú tradíciu, tento rok bude 20. ročník. Asi pred štyrmi rokmi ukončili spoluprácu so Slovenskom a súťažia tam už len českí muži. Predtým súťažili aj slovenskí a veľmi úspešne, môžeme spomenúť Martina  Šmahela a Petra Menkyho, ktorí vyhrali tieto súťaže pred rokmi a Menky sa stal dokonca najkrajším mužom sveta. Napokon ma pán Oklamčák vybral z množstva mužov, ktorí mali záujem súťažiť v zahraničí a vyslal ma reprezentovať Slovensko na súťaž Mistr Supernational Europe, ktorá sa konala minulý rok v septembri v poľskom meste Krynica-Zdrój.

S akými ambíciami ste tam šli – len sa zviditeľniť alebo ste sa pohrávali s myšlienkou vyhrať?
Každý, kto ide do akejkoľvek súťaže, ide preto, že chce urobiť dobrý výsledok, chce vyhrať, uspieť. Nie som výnimka. Nemám príliš rád také reči víťazov, že nečakal som to a podobne. Išiel som s myšlienkou uhrať čo najlepší výsledok, až vyhrať. Dôkladne som sa pripravoval, chodil som na hodiny anglickej konverzácie, učil som sa chodiť, vystupovať.

Vyhlasovali výsledky ako na MISS, že tretia, druhá, prvá, a keď pri treťom mieste ani druhom nezaznelo vaše meno, tušili ste, že budete prvý?
Trochu inak to bolo, na začiatku súťaže nás bolo 39, potom po rôznych kolách, ktoré sme absolvovali sa vybrala top dvadsiatka, znovu sme mali prehliadky, rozhovory a určila sa desiatka, z ktorej neskôr prvá päťka. Z päťky sa udeľovali kontinentálne tituly, kde som získal jeden za Európu.

Keď to vaše meno konečne zaznelo…?
Na jednej strane silné emócie, na druhej možno trochu sklamanie, čakal som lepší výsledok podľa toho ako prebiehala celková súťaž, prognózy boli tiež skvelé. Na druhej strane som mimoriadne šťastný, že som Slovensko reprezentoval na podobnej súťaži, že som uspel a získal pre nás európsky titul na súťaži Mistr Supernational Europe. Ako som spomenul je to kontinentálny titul, boli tam rovnaké pre Ameriku, Afriku, Oceániu a Áziu.

V rámci cien dostali ste nejakú zaujímavú  – missky dostávajú autá, byty na jeden rok do prenájmu, množstvá kozmetiky a podobne…
Určite som si nič podobné nepriniesol domov, aj keď prvé tri miesta boli hodnotené aj finančne, ale nie sú to závratné sumy. Dostal som krásny drahý značkový smoking, plavky, tričká, inak nič také materiálne. U mňa šlo o titul, nie o peniaze, ale išlo mi naozaj o to, byť najlepší.

Aj tak je úžasné zatvoriť sa na šesť rokov niekde do skladu v Anglicku a potom vystreliť medzi svetovú elitu…
Áno, je to úžasné, úžasné je aj to ako si to všetko naprogramujete v hlave. Roky som na to myslel, mal som to v hlave, vedel som, že chcem ísť týmto smerom, takže nebolo to zo dňa na deň a ani zadarmo.

Venujete sa zaujímavému povolaniu – fittness tréner. Ako dlho?
Možno kratšie ako by ste čakali, niečo cez rok. Ale približne šesť rokov sa venujem fittnessu a kulturistike, aj keď len na amatérskej úrovni.

Ste kuchár ako ide dokopy kuchárčina a fittness program, ktorý asi musíte dodržiavať, existujú jedlá z ktorých sa nepriberá?
Ono je to pekne prepojené, svojím klientom viem poradiť zmeniť stravovacie návyky ak je treba a chcú na sebe pracovať. V krátkosti je ťažko hovoriť o jedlách z ktorých sa nepriberá, myslím si, že treba si dať pozor na vyváženú stravu, trochu sledovať množstvá, pretože z každého jedla sa priberie ak ho jete veľa.

Aké máte skúsenosti s klientami, sú ochotní dodržiavať stravovacie návyky, ktoré im odporúčate?
Je to veľmi individuálne, záleží to od toho aký cieľ chcú dosiahnuť, a či sú naozaj odhodlaní  dodržiavať režim, ktorý je niekedy dosť prísny.  Väčšinou áno, snažia sa. Koniec koncov robia to pre seba.

Zmenil sa vám život po získaní titulu krásavca Európy?
Zatiaľ  veľmi nezmenil, idem v  starých koľajach,  možno viac medializácie, záujmu okolia, agentúry sa mi tiež nejaké ozvali ohľadne spolupráce, tak uvidíme, čo z toho bude a kam ma to posunie. Určite chcem ísť týmto smerom, je to všetko len o chcení a samozrejme tvrdej práci. Uvidíme, čo budúcnosť prinesie. Sám sa nechám prekvapiť,  naďalej budem na sebe pracovať, prípadne ak by sa objavili nejaké zaujímavé  súťaže, rád sa zúčastním.

Zdroj: Anna Olvecká

 

To Top