Slováci chcú zomierať doma v kruhu svojich blízkych

Slováci chcú zomierať doma v kruhu svojich blízkych

Na Slovensku zomiera ročne približne 52 tisíc ľudí. Väčšina z nich (64 %) umiera v nemocnici alebo inom sociálnom zariadení, nezriedka osamote. Pritom takmer 80 % Slovákov si želá, aby koniec svojho života prežili doma, v kruhu blízkych, dôstojne a s úctou. Realita je však často odlišná, možno aj preto, že viac ako polovica z nás nenašla odvahu na túto tému hovoriť, a to ani doma, s najbližšími. Zistil to prieskum neziskovej organizácie Viaticus.

Bolesť a odlúčenie od blízkych sú dve najväčšie obavy, spojené s umieraním, ktoré zdieľajú až 2/5 Slovákov. Posledné chvíle svojho života si želáme stráviť v kruhu svojej rodiny a blízkych. Až 82 % respondentov je presvedčených, že o ťažko chorého, umierajúceho človeka sa najlepšie postará jeho rodina s podporou profesionálov. Realita je však nezriedka odlišná a osobné príbehy často končia smutným konštatovaním „nie, takto sa to nemalo stať“.

Dôstojnosť človeka a rešpektovanie jeho prianí by mali byť na prvom mieste, bez ohľadu na situáciu. No žiaľ, nie je to pravidlo,“ hovorí MUDr. Ján Gajdoš, zakladateľ NO Viaticus. „Sám som na vlastnej koži pocítil absenciu systémových a etických pravidiel v tejto oblasti. Aj preto som prijal výzvu pomôcť pri ich definovaní. Našim cieľom je mapovanie súčasného stavu, osveta a podpora riešení, ktoré vrátia téme umierania a smrti dôstojné a primerané miesto v spoločnosti,“ dodáva Gajdoš.

Až 55 % respondentov ešte nikdy nehovorilo o svojich prianiach, ako by malo byť o nich postarané v posledných chvíľach života. Ako dôvod uvádzajú mladí ľudia skôr neopodstatnenosť témy (pre 2/5 je to ešte ďaleko), starší zasa nechcú desiť svoje okolie (45 %) a ďalšia pätina sa bojí, že by si tým smrť privolala (22 %). Paradoxne pritom väčšina chce mať pred smrťou svoje záležitosti vysporiadané – mať vyriešené finančné otázky (80 %), rozlúčiť sa s blízkymi (89 %) a cítiť sa pripravený (77 %). Nepripravenosť hovoriť o týchto ťažkých veciach je problémom aj medzi zdravotníkmi.

Lucia Kondáš, spoluzakladateľka NO Viaticus poukazuje na fakt, že: „Až 3/5 lekárov a zdravotných sestier považuje za ťažké nadviazať vzťah s terminálne chorým človekom, dokonca 38 % z nich neschvaľuje prítomnosť rodiny pri umierajúcom človeku. Na oznamovanie zlých správ v realite nie je viac ako 15 minút. Koniec nášho života je tak potom v rukách tých, ktorí o nás vedia málo a nepoznajú naše priania ani hodnoty.

Okrem prelomenia strachu a predsudkov sú potrebné aj viaceré dlhodobé, systémové zmeny, počínajúc osvetou, cez vzdelávanie až po iniciovanie legislatívnych úprav. Význam zmien vysvetľuje Janka Červenáková, riaditeľka NO Viaticus a tiež zakladajúca členka: „Pojem paliatívna starostlivosť je neznámy pre tri štvrtiny bežnej populácie (72 %). Ľudia nevedia, aké majú možnosti, ak sa chcú o svojich príbuzných postarať doma. Informácie sú roztrúsené. Štát je veľkým dlžníkom tejto témy. Chceme pomôcť tým, ktorí hľadajú odpovede a pomoc. Vytvoriť priestor pre to, aby sa ľudia mohli vrátiť k svojej podstate, byť skutoční a včas pochopiť, čo je v živote dôležité. Na svet sa sami nerodíme a nemali by sme sami ani odchádzať,“ uzatvára Červenáková.

Medzi prvé iniciatívy Viaticusu preto patrí informačný portál www.zomieranie.sk, ktorý na jednom mieste poskytuje dostupné informácie k tejto problematike a v budúcnosti bude obsahovať aj potrebné kontakty a informácie o subjektoch, ktoré dokážu poskytnúť praktickú pomoc v rôznych životných situáciách. V príprave je aj nemedicínske vzdelávanie profesionálov – zdravotníkov, ktorí sú v kontakte so zomierajúcimi, aby vedeli lepšie komunikovať a súčasne sami vedeli, ako sa s touto situáciou vyrovnávať. O týchto a aj ďalších aktivitách bude verejnosť informovaná prostredníctvom médií, webovej stránky www.viaticus.sk a portálu www.zomieranie.sk.

 Slováci chcú zomierať doma v kruhu svojich blízkych