Rocková formácia Čisté Tvary sa po 4 rokoch vrátila úspešne na koncertné pódia. Aktuálnu zostavu kapely doplnil Oskar Rózsa, ktorý je aj jej dvorným producentom. Na jar plánuje skupina vydať v poradí svoj tretí album. O hudbe, textoch, „vytriezveniach“, ale aj zlomových okamihoch s Jurajom Péčom.
V roku 1999 sa kapela Čisté Tvary presťahovala z Martina do Bratislavy. Z menšieho mesta ste prišli do metropoly, ktorá je stredobodom slovenského hudobného diania. Zmenilo to aj nejako vašu hudbu, stali ste sa povedzme radikálnejšími?
To podstatné, čo sa asi zmenilo, bol prístup ku hudbe samotnej. Nakoľko na to, aby sme kapelu “presťahovali” do Bratislavy, sme všetci museli vo svojich životoch urobiť dosť podstatné zmeny a rozhodnutia. Nebolo to vtedy ľahké, ale podarilo sa. Ja osobne som vtedy pochopil, že hudba a Čisté Tvary sú pre mňa hlavnou cestou z ktorej, pokiaľ sa to bude dať, už nikdy neodbočím.
Zatiaľ čo vaša prvá platňa Meskalin bola funky-rock -popovou alternatívou, Rita von Anarchia je podstatne temnejšou výpoveďou, zmení sa „štýl“ vašej hudby aj na tretej platni a kedy sa jej vaši fanúšikovia dočkajú?
My sa neradi opakujeme a ako čas plynie a svet sa mení, tak aj naša tvorba má svoj príbeh, cestu, vyvíja sa.
A to je práve to, čo nás na hudbe a umení obecne baví. Tá sloboda, ktorú človek má, keď si berie do rúk gitaru, alebo sadá za klavír a úplne bez ambície zahrá pár tónov a zrazu zaznie niečo neočakávané, prekvapivé, niečo čo začne súznieť s pocitom, ktorý má práve vo vnútri, alebo s obrazom, ktorý mu v tej chvíli beží v hlave. Zahrá to jeden, dva, trikrát a vznikne skladba. My si v rámci tvorby a hlavne práve pri tých prvých tónoch nikdy nekladieme nijaké mantinely, alebo ciele, ako by mala pieseň vyzerať. Väčšinou to príde úplne spontánne. A takmer vždy to býva tak, že tieto nápady bývajú tie najsilnejšie.
Takto vznikal aj materiál, ktorý bude obsahom našeho tretieho albumu. Von by mal ísť na jar 2014.
Slovenská hudobná scéna je plná zaujímavých a populárnych skupín, ktorých hity sa ani po 1O-2O rokoch existencie kapely nedostanú do väčšiny našich rádií. Pritom éter je plný prevzatých amerických či anglických piesní, o ktorých kvalite by sa dalo dlho polemizovať. Ako sa v kapele pozeráte na tento dlho pretrvávajúci stav a dá sa s tým niečo robiť?
My to vôbec neriešime. Samozrejme, boli doby, keď nás podobné veci iritovali, ale dnes to už ide úplne mimo nás. Je skvelá doba, kedy človek na zdieľanie informácií, hudby a obsahov nepotrebuje rádiá. A v neposlednom rade, za tie roky hrania sme si už na Slovensku vybudovali pozíciu, v ktorej sa nemusíme báť o to, že budeme hrať koncerty pre prázdne sály ako v začiatkoch. Pre nás a pre našu tvorbu je to veľký kompliment. Dokazuje, že silné veci sa vždy presadia. Aj bez mediálnych barličiek.
Niektoré skupiny majú svoje veľké hudobné vzory /alebo spriaznené duše/ či už v bývalom Česko- Slovensku alebo vo svete, prezradíte tie svoje a je vôbec pre skupinu dobre orientovať sa na nejaký vzor?
Samozrejme, že ako každý hudobník, alebo umelec sme si prešli vo svojom živote obdobím, kedy sme sa hľadali, definovali. A vtedy je podľa mňa veľmi podstatné stanoviť si určité takpovediac “referenčné hodnoty”. Už si na to úplne presne nespomínam, ale takmer s istotou viem povedať, že v dobách,o ktorých hovorím, som bol silne ovplyvnený českým undergroundom. Ľudmi ako boli Mejla Hlavsa, Filip Topol atď. Pamätám si dokonca na koncert v Martine, kde sme z bytu mojich rodičov cez celé mesto “sťahovali” pianíno až na pódium, pretože som bol presvedčený, že žiadny iný, tobôž nie elektrifikovaný klávesový nástroj, nemôže predniesť svetu moje vášnivé emócie dostatočne pravdivo a verne:). Robili sme kvôli hudbe rôzne hlúposti. Ale boli to pekné časy!
Máte ako skupina ambície dostať sa do stajne nejakého veľkého zavedeného hudobného vydavateľstva, čo by vám asi prinieslo istú finančnú istotu, alebo chcete byť nezávislí?
Samozrejme, živiť sa výlučne hudbou, je sen každého hudobníka. Na druhej strane, byť rukojemníkom ľudí s kravatou neni nič príjemné a v konečnom dôsledku, hudbe samotnej skôr škodí. Nepoznám na Slovensku interpreta, ktorý by sa živil výlučne hudbou, ktorú vydáva vo veľkom vydavateľstve a nemusel by v rámci svojej tvorby robiť kompromisy. Navyše toto obdobie túžob po “hudobných veľkovýkrmovniach” máme už za sebou, celé nahrávanie debutového albumu sme žili v predstave, že od podpisu zmluvy s veľkou gramofirmou je len krôčik. Mnoho ľudí okolo kapely, aj nestranných, ktorí počuli prvé demonahrávky zo štúdia, boli presvedčení, že budeme ďalší IMT Smile. Oskar sám ako producent, bol tak skalopevne presvedčený o komerčnom úspechu Meskalinu, že o iných možnostiach vtedy nepadlo ani slovo. Keď sa nakoniec uskutočnilo oficiálne stretnutie s pánom Riavom s UniversalMusic, prišlo veľké vytriezvenie. Vtedy nás to mrzelo, ale zároveň nám to otvorilo oči.
S existenciou skupiny Čisté Tvary aj obidvoma vydanými cédečkami je úzko späté meno významného slovenského producenta a skvelého hudobníka Oscara Rózsu, čo všetko vás ako kapelu tento výborný muzikant naučil a pred čím vás naopak vystríhal?
Naučil nás, že v hudbe je podstatná iba hudba samotná, na ničom inom nezáleží. Naučil nás veriť našej tvorbe a kapele v dobách, keď sme o nich pochybovali. Pamätám si na jeden večer, na Poľane, kde sme finišovali s Meskalinom. Nálada gradovala a Oskar nám rozprával o Müllerovi, Filipovi a skončil pri Ursinym. V jednom momente, priamo v strede vety, sa zastavil a povedal: ,,Viete čo, zabudnite na Ursinyho, teraz ste tu VY”. Ten moment si už asi navždy zapamätám. Ale nie preto, že by niekto chcel zhadzovať modlu akou Dežo Ursiny je. Ale skôr preto, že tento človek, ktorý tam stál a nejakým spôsobom chvíľu zdieľal hudobnú cestu s každým, koho som si v tej dobe v histórii slovenskej hudby vážil, (Varga, Ursiny, Filip, Šeban, Muller …) nás postavil do radu priamo vedľa nich. Neberiem a ani to nechcem brať doslovne, čaká nás ešte dlhá cesta, ale pre mňa to bol zlomový okamih.
Po 4 rokoch ste sa vrátili na koncertné pódia. Prečo taká dlhá odmlka?
Počas toho času sa udialo veľa vecí a zároveň dozrel aj materiál, ktorý bude zachytený na našom pripravovanom albume. Viem, že ľudia by boli radi, aby sme vydávali albumy každý rok, ale niektoré veci sa urýchliť nedajú, jednoducho potrebujú svoj čas.
Práve ste absolvovali turné po slovenských mestách. S akým ohlasom?
Ohlas bol fantastický. Zažívali sme veci, ktoré sa nám predtým nediali. Uvedomil som si to pri koncerte v Bratislave. Čakal som sám v zákulisí na naše vystúpenie a snažil som sa vnútorne naladiť na hranie, čo zvyčaje robievam tých posledných 5 minút pred koncertom. Zo sály už bolo počuť prvé tóny zvukovej koláže, ktorú púšťame tesne pred koncertom na navodenie atmosféry a zrazu ich úplne pohltil ohlušujúci krik a potlesk ľudí. Úplne ma to dostalo. Tí ľudia boli skutočne radi, že sme znovu na scéne a zahráme koncert. Mal som pocit, ako keby vítali niekoho veľmi blízkeho, niekoho, kto na dlhé roky zmizol a mali ho radi. Bolo to silné.
Medzi vaše najznámejšie skladby patria piesne ako Meskalin, Lámem svoj hnev, alebo Rituál, ktoré majú osobitú atmosféru, napätie, výborné texty. Ako vznikali?
Písanie textov je pre mňa zvláštnym procesom, veľmi osobným a introspektívnym, takým mojim “denníkom podvedomia”. Texty ktoré píšem, sú v prevažnej miere abstraktné. Ľudia mi často vravia, že im nerozumejú, nechápu ich, ale podľa mňa chápať umenie v zmysle racionálnosti nie je podstatné. Pozrite sa na Pollockove obrazy. Sú plné emócii, ale bez konkrétneho tvaru, to je možno analógia ku procesu, ktorým pracujem s textom aj ja.
Citáty:
,, Ja osobne som vtedy pochopil, že hudba a Čisté Tvary sú pre mňa hlavnou cestou z ktorej, pokiaľ sa to bude dať, už nikdy neodbočím.“
,,Je skvelá doba, kedy človek na zdieľanie informácii, hudby a obsahov nepotrebuje rádiá.“
,,Pamätám si dokonca na koncert v Martine, kde sme z bytu mojich rodičov cez celé mesto “sťahovali” pianíno až na pódium, pretože som bol presvedčený, že žiadny iný, tobôž nie elektrifikovaný klávesový nástroj, nemôže predniesť svetu moje vášnivé emócie dotatočne pravdivo a verne:). Robili sme kvôli hudbe rôzne hlúposti. Ale boli to pekné časy.“
,,Naučil nás, že v hudbe je podstatná iba hudba samotná, na ničom inom nezáleží. Naučil nás veriť našej tvorbe a kapele v dobách, keď sme o nich pochybovali.“
