Nefunguje to v zvieracej ríši a nefunguje to ani medzi ľuďmi. Nikto z nás sa nerodí ako monogamné stvorenie, ako bytosť, ktorá bude mať celý život iba jedného sexuálneho partnera.
Nechcem tým obhajovať neveru, či presadzovať polygamiu, ale pravda je taká, že najmä muži sa rodia s prirodzeným, vrodeným cieľom oplodniť čo najviac žien, mať čo najviac potomkov. Lev je obklopení viacerými levicami, slon niekoľkými slonicami. Ľudská monogamia vznikla doslova pre potreby kresťanstva a z ekonomických dôvodov.
V Biblii sa síce dočítame o Abrahámovi či kráľovi Šalamúnovi, ktorí mali viac žien, čo však mohlo súvisieť s nedostatkom mužov. V kresťanstve sa monogamia rovná vernosti, a tak ako sme verní len jednému Bohu, tak máme byť verní len jednému partnerovi. Moslimská polygamia dovoľuje maximálne 4 manželky, ale muž musí medzi všetky ženy spravodlivo rozdeliť svoju pozornosť, všetky ich musí zabezpečiť, ani jednej nesmie nič chýbať. A aj preto už dnes väčšina moslimov zakotví pri jednej manželke – opäť sme pri ekonomických dôvodoch. Ale, pravdupovediac, mať viac žien je určite aj časovo a citovo veľmi náročné.
Ani jesť príborom pre nás nie je prirodzené. Od našich prapočiatkov sme jedli rukami. A rovnako tak je to aj s monogamiou. Nie je pre nás prirodzená, museli sme sa naučiť žiť sexuálne len s jedným partnerom. A my sme sa to aj naučili, ale predsa len, v živote každého z nás sa vyskytne chvíľa, obdobie, keď zatúžime po inom, než po partnerovi, ktorému sme sľubovali vernosť na celý život. Netreba si to vyčítať, ale netreba tomu ani hneď podľahnúť.
Najviac mužov si nájde mimomanželský vzťah v čase, keď je jeho partnerka na materskej. Keď sa žena stane matkou, ktorá sedí celé dni doma a venuje sa (pre muža) nepríťažlivým činnostiam ako je varenie, pranie, dojčenie, prebaľovanie, uspávanie, muž má pocit, že sa zmenila, že sa mu vzdialila, úloha matky v nej udusila úlohu sexi partnerky. Keď o tom komunikujú a obaja sa snažia, aby bolo dieťa obohatením ich vzťahu a nie začiatkom konca, hravo prejdú aj týmto obdobím a touto materskou skúškou.
Ani ženy nie sú sväté. No kým chlapi hľadajú objekt, ktorý by oplodnili a splnili si tak svoje od prírody dané životné poslanie na tejto Zemi, my ženy máme od prírody iné túžby – byť milované, obdivované. A keď to už nenachádzame doma, začneme hľadať tieto city a ich opätovanie inde. Stáva sa tak najmä po materskej, po návrate do práce. Po niekoľkých rokoch sme konečne medzi ľuďmi, po dlhom čase nadväzujeme vzťahy a priateľstvá aj s niekým iným než len s mamičkami na ihrisku a to nám lichotí, pomasíruje ego, dodá pocit ženskosti a príťažlivosti. Vtedy nášmu milému, usmiatemu kolegovi stačí len pár komplimentov denne, aby nás dostal tam, kam chce.
Naša vernosť je teda veľmi krehká, naučená vec, na ktorú však do konca života nemusíme zabudnúť a môžeme žiť v monogamných vzťahoch. Ale tak, ako nie je prirodzená monogamia, tak nie je úplne automatická ani harmónia vo vzťahu. O vzťah sa treba celý život starať! Recept na šťastné manželstvo neexistuje, ale každý z nás vie, prečo sa do svojho partnera zaľúbil. Netreba na to zabudnúť a treba si chvíle najväčšej zaľúbenosti neustále oživovať a pripomínať.
Autor: Eva
Foto: Ingimage
