Bratia Rasťo a Robo Kopinovci sú na scéne vyše dve dekády a Nocadeň patrí medzi najvýraznejšie slovenské kapely. Ich nadčasový a nezameniteľný skladateľský rukopis teraz pretavili do siedmeho štúdiového albumu AURÓRA, ktorý fanúšikovia aj kritici nazývajú tým najlepším, čo doteraz vytvorili.
Na záver dnešného slávnostného večera ste zaspievali jednu zo svojich prvých piesní ak vôbec nie prvú, v ktorej sa okrem iného spieva – rozbúrať všetky steny, to sa dá – myslíte si to aj po dvadsiatich dvoch rokoch na hudobnej scéne?
Väčšinou mám pocit, že mám stále 16 ako v čase, keď som tú pieseň písal. Žijem s dobou, snažím sa vnímať trendy, aktuálne dianie, byť stále svieži. Som stále plný ideálov aj napriek tomu, že život ma párkrát prefackal, verím v pozitívne veci, hlavne v lásku a to je hnací motor.
Steny: https://www.youtube.com/watch?v=wDdVrH63gIY
Hovoríte, že žijete s dobou, ako teda vyzerá deň, kedy nemusíte do štúdia, nemáte večer koncert a len si ho môžete užiť?
Snažím sa dni využívať maximálne, preto začínam skoro ráno. Veľa času trávim v prírode, športujem. Okrem toho môj život je moja kapela, preto aj v tzv. voľné dni sa venujem veciam okolo kapely, to ma baví najviac. Ešte nalačno začínam behom, po raňajkách posilka, písanie pesničiek, lebo múza kope, nechápe, že mám voľný deň (smiech).
Slová už nevravia nič: https://www.youtube.com/watch?v=HVBUj1tKsNU
Sedem albumov za 22 rokov, je to veľa alebo málo?
Keď sme začínali, trendy boli, že albumy vydávali muzikanti každé dva roky.
Po albume Pozemskí astronauti sme si dali dlhšiu pauzu, tento dnešný vyšiel po štyroch rokoch, ale samozrejme medzitým vyšiel rekapitulačný album, aj live album, takže aj „cez prestávku“ albumy boli.
Vývin nezastavíme, technika napreduje neuveriteľným spôsobom, ako vnímate dnes vydávanie hudobných nosičov, koncerty, zaznamenali ste zmeny aj vy?
Áno, zdigitalizovalo sa, samozrejme aj pre našu kapelu bolo príznačné, že točí album, ktorý sa fyzicky dostáva k ľuďom pomaly… naraz pesnička vznikne a okamžite sa vie dostať k poslucháčovi, čo je na jednej strane fajn, na druhej strane je tu pretlak hudby. Vzniká aj veľa balastu, pretože technické možnosti sú ďaleko väčšie. Kedysi kapela musela cvičiť, naučiť sa hrať, až potom prísť do štúdia a niečo nahrať, technické možnosti dnes umožňujú aj nie najlepším či dobrým muzikantom robiť albumy. Preto ma teší, že naši fanúšikovia vedia oceniť, že spevák vie spievať, kapela vie hrať a pesničky majú zmysel, majú posolstvo.
Svitanie: https://www.youtube.com/watch?v=xdXSAjtlc2M
Aký je váš vzťah k raperom?
Urobili sme pesničku Architekti šťastia, kde sa spieva o tom, „že armády falošných spasiteľov, obete pýchy a vlastných cieľov…“ – takéto spoločenské témy kedysi riešili raperi a teraz riešia čo si obujú, akú limitovanú sériu botasiek, čo si oblečú. Na jednej strane ma to vie pobaviť, ale je tu hrozba, že si neplnia úlohu, ktorú majú plniť, byť kritickejší voči spoločnosti, nie v čom dobre vyzerajú.
Naznačili ste vášeň pre motorky…
Skôr ironicky, zatiaľ som sa dopracoval k motorkárskej bunde (smiech). Veľmi rád bicyklujem, čo je blízko k motorkám, ale neviem, čo život prinesie. Rád sa nechávam prekvapovať životom. Bicyklovanie mi už nespôsobuje bolesť, ale radosť, väčšinou bicyklujem sám, som samotár, preto aj beh, behám sám a toto ma udržuje v kondícii.
Spomenuli ste, že vstávate skoro, ale ešte predtým ste hovorili, že bratovi pokojne zavoláte v noci o jednej alebo o tretej, čo ste práve stvorili… Kedy spíte?
Mám noci, keď nespím vôbec a aj tú na dnes som prebdel v očakávaní a radosti z krstu CD. Našťastie viem to dospať, mám fázy kedy vypnem a spím dokonca dlhšie ako by som si želal.
Za krstnú mamu ste si vybrali Heňu Mičkovicovú, prečo?
Keď sa pozriete na vizuálnu stránku novej platne, je jasné, že krstným rodičom musela byť žena. Ideálne brunetka. A Henrieta bola istý čas mojou tajnou platonickou múzou, ale dala prednosť môjmu spolužiakovi Ňusimu Bártovi.
Tváre: https://www.youtube.com/watch?v=8JUnyma-g2c
Krst bol verejný, za účasti vašich fanúšikov, prečo ste sa tak rozhodli?
Tvorba nových skladieb je z môjho pohľadu jedna krásna, priam až meditatívna záležitosť. Keď sa všetky pesničky zhmotnia do albumu, následne sa ten album dostane medzi ľudí a máš to šťastie, že je prijatý pozitívne, dochádza k priam až katarznému pocitu. Tento večer je toho príkladom. Mám veľkú radosť, že sme Auróru uviedli do života spolu s našimi fanúšikmi. Pretože oni sú tiež jednou z hlavných motivácií na našej hudobnej ceste.
Celoživotne spolupracujete s bratom, nehrozí ponorka, nenastali chvíle, že ste ho aspoň päť dní nechceli vidieť?
Myslím, že sme sa nechceli vidieť aj dlhšie (smiech). Spoločne tvoríme, spoločne hráme, ale naši rodičia nás viedli k bratskej láske, takže úcta a rešpekt prevládajú.
Dnes sa tu veľa skloňovala láska a časovalo sloveso milujem. Dospeje človek vekom, že láska je dôležitá v živote človeka?
Určite, na začiatku to hľadáme, nevieme to pomenovať a príde štádium, kedy to treba povedať, aby sa veci pohli. Žijeme v genetickom odkaze, kedy na Slovensku nie sme si veľmi prajní, preto by bolo dobré viac úcty, rešpektu a lásky. A prajnosti.
Na záver predsa len, prečo názov albumu AURÓRA?
Starogrécka bohyňa svitania, žiadne výstrely a podobne. Celý koncert albumu je postavený na ženskej kráse, estetike a vnukla sa mi sama, album teda má jednotnú líniu a je tam aj pieseň Svitanie.
Zdroj: Anna Olvecká
Foto: Martina Mlčúchová
