Pre niekoho je nevera pohlavný styk, pre iného bozk, podľa niektorých ľudí je hriechom už len pomyslenie na niekoho iného. Rovnako ako sa líšia definície nevery a vnímanie toho, čo neverou je a čo nie, líši sa aj nevera pri oboch pohlaviach. Nevera muža a nevera ženy má svoje špecifické rysy, odlišnú motiváciu, priebeh aj dôsledky.
Vo všeobecnosti platí, že ženy viac trápi emočná (citová) nevera ako tá sexuálna, zatiaľ čo muži horšie znášajú, keď je im žena neverná sexuálne. Mužom prekáža už len predstava, že by ich partnerka mala sex s iným mužom, zatiaľ čo ženy vyvedie z miery skôr to, že by sa ich partner do inej ženy zamiloval.
Nevera ženy
Ženy sú najčastejšie neverné tzv. neimponujúcim mužom, ktorých by sme mohli charakterizovať troma slovami – slabí, slušní, spoľahliví. Ďalej ženy podvádzajú mužov malicherných, mužov so zvýšenou potrebou mentorovania a mužov despotických a žiarlivých. Vo všeobecnosti však platí, že ženy sú neverné vtedy, keď ich muži ignorujú ich potreby a želania.
Nevera ženy zvyčajne máva fatálnejšie následky ako nevera muža, a to z dvoch dôvodov.
Po prvé, muži (teda tí, ktorí sú podvádzaní) častejšie než podvádzané ženy volia krajné riešenia. Bez toho, aby sa snažili celú situáciu nejako vyriešiť, trvajú na rozchode či rozvode. Toto riešenie je totiž rýchle, zdanlivo bezbolestné a muži majú pocit, že len ak sa všetko rýchlo skončí, ich nedotklivosť až tak veľmi neutrpí a zníži sa miera ich spoločenskej stigmatizácie. Muži sú obvykle partnerkinou neverou zasiahnutí natoľko, že strácajú akúkoľvek trpezlivosť a silu situáciu riešiť.
Druhým dôvodom, prečo sa nevera zo strany žien často končí rozpadom vzťahu, je fakt, že ženy sa častejšie ako muži dopúšťajú nevery, ktorá je spojená so zamilovanosťou a s pálením mostov.
Emočná nevera
Muži sú v zásade neverní trom typom žien. Tým prvým sú obetavé ženy, ktoré robia všetko pre rodinu. Život s takýmito ženami mužom často pripadá stereotypný. Druhým typom sú ženy vysoko kompetentné a výkonné, ktoré svojho partnera takmer nepotrebujú (a on sa teda môže realizovať inde), a treťou skupinou podvádzaných žien sú tie, ktoré charakterizuje silná túžba po materstve a partner je pre ne v podstate len prostriedkom na dosiahnutie cieľa – dieťaťa.
Emočná nevera alebo nevera bez sexu, ale s vytváraním citových väzieb je charakteristická predovšetkým pre ženy. Hoci sa to nezdá, práve tento druh nevery môže mať pre partnerský vzťah fatálne následky. Takýto vzťah založený na citovom pute totiž môže byť rovnako intenzívny ako vzťah sexuálny.
Za emocionálnu neveru sa považuje aj to, ak si niekto s kamarátom opačného pohlavia často píše esemesky, e-maily alebo s ním komunikuje cez sociálne siete a zveruje sa mu so svojimi problémami, zážitkami či nápadmi. Emočnej nevery sa prosto dopúšťame vtedy, ak máme potrebu s druhým človekom neustále tráviť čas a cítiť jeho blízkosť.
Nevera v manželstve
Nevera v manželstve nie je neobvyklým javom. Vo výskume P. Weissa a J. Zvěřinu z roku 1993 uviedlo 65,3 percenta ženatých mužov a 46,1percenta vydatých žien, že boli počas manželstva aspoň raz neverní. V roku 2008 sa k nevere priznalo už len 34 percent vydatých žien a 55 percent ženatých mužov. Skutočné čísla sú však pravdepodobne omnoho vyššie.
Ako sa vyrovnať s neverou
Ak odhalíme partnerovu neveru a podvádzajúci partner sa rozhodne svoju milenku či milenca opustiť, treba zachovať chladnú hlavu. Nie je vhodné vracať sa k problému nevery a stále dokola partnerovi niečo vyčítať atď. Vhodné nie je ani pátranie po podrobnostiach. S celou situáciou sa treba vyrovnať a pokúsiť sa ísť v čo najkratšom čase ďalej.
Často sa totiž stáva, že k rozpadu vzťahu nevedie nevera samotná, ale skôr to, čo nasleduje po nej – vzťahové, rodinné či partnerské peklo, napätie, dusno, hádky, výčitky…
Nevera zároveň úzko súvisí s dôverou a obe zvyčajne fungujú ako akési spojité nádoby. Nevera ničí dôveru, ale zároveň nedôvera provokuje k nevere. Partnerovi, ktorý nás raz podviedol, teda treba začať opäť dôverovať. Hoci to môže byť ťažké, je to jediné riešenie a jediný spôsob, ako zaistiť, aby vzťah opäť fungoval.
Autor: Aleš Kalina, kouč
Foto: Ingimage