Nie sú online, a predsa sú in. A ovládli svet oveľa skôr ako ich internetoví pendanti. Linky. Nie webové, ale také, na aké sú krátki aj tí najšikovnejší hackeri. Zato si však s nimi dokážu poradiť kuchári. Smerujú ich totiž spoľahlivo do toho najozajstnejšieho „in“, teda do našich žalúdkov. Linky-bylinky. Bez nich by sme si sotva vedeli predstaviť mnohé jedlá. A chýbali by nám aj v nápojoch, ktoré jedlám často kliesnia cestu.
Bylinkami ochutené jedlá či bylinkové nápoje možno nazvať budičmi chuti alebo budičmi trávenia. Pri stolovaní sa o také budenie chuti či chutí ako prvé pokúšajú aperitívy a defilé uzatvárajú digestívy. Ako aperitívy – z latinského aperire – otvoriť (v tomto prípade chuť do jedla) sa podávajú suché vína či sherry, digestívy na podporu trávenia bývajú z bylín, korienkov, semien, korenín, suché vermúty, bittery, brandy, ale aj whisky, gin, arak, absint, pastis, grappa, limoncello, ouzo, tequila, fernety, sherry, portské či madeira. Aperitívom dlhovekosti by sa mohol stať nápoj z centely ázijskej. Centela podľa oficiálnych údajov umožnila čínskemu učencovi a bylinkárovi menom Li Chung Yon (1677 – 1933) prežiť v zdraví 256 rokov. Šťavu z listov centely možno aj v súčasnosti pridávať do tonizujúcich nápojov a ich pravidelní konzumenti sa možno tiež dožijú nadpriemerného veku.
Alkohol plný zdravia?
Áno, ak sa to s jeho pitím nepreženie a ak sa bude popíjať ako liek. Veď napríklad bylinkové alkoholické nápoje sa zväčša vyvinuli z liečivých tinktúr. Jednu z prvých vyrobil ako liek proti malárii z vína a chinínu roku 1846 francúzsky lekárnik Joseph Dubonnet. Žalúdočnými kvapkami bol spočiatku aj nemecký boonekamp, ktorý teraz vytláča z trhu angostura, ale aj suze, výtvor francúzskeho liehovarníka vyrábaný z horca. U nás sú okrem podomácky vyrábaných bylinkových nápojov komerčne najznámejšie fernet, becherovka, horcová vodka, zubrovka, demänovka, rôzne vermúty či pivo. Drsní chlapi by možno protestovali, ale pivo je v princípe naozaj bylinkový nápoj a pôvodne sa tiež používalo ako liek, hoci vtedy možno ešte nebolo známe, že chmeľ ako najdôležitejšia pivná bylina pôsobí proti rakovine prsníka, prostaty a maternice.
Pijú sa ako príjemné tajomstvo
Niektoré bylinkové nápoje naozaj pôsobia až tajomne. Možno aj preto, že výrobcovia taja ich zloženie. Recept na becherovku, ktorú pred vyše dvesto rokmi vynašiel karlovarský lekárnik Jozef Becher na podporu trávenia, vraj vždy poznajú len dvaja ľudia na svete. Hoci – na začiatku druhej svetovej vojny Becherovci recept zakopali, po vojne ho objavili a do trezoru zavreli štátne orgány, takže ktovie… Vo vtedajšom Československu sa potom výroba becherovky údajne udržala len preto, že si ju obľúbil prvý kozmonaut sveta Jurij Gagarin. Poľská vodka zubrovka, zelenkavá od tomkovice vonnej (zubria či svätá tráva rastúca v Poľsku, na Ukrajine aj na Sibíri) obsahujúcej povzbudzujúci kumarín, až taká tajomná nie je, ale chutí tiež veľmi dobre.
Nevinný diabolský nápoj umelcov
Kedysi sa používal ako liek na všetko, neskôr ho ospevovali najmä impresionisti. Bol považovaný za inšpiratívny nápoj (aj) na rozvíjanie diskusií. Absint. Ten pravý v 18. a 19. storočí vyrábali dvojitou maceráciou a destiláciou byliniek. Základom bola tzv. svätá trojica – fenikel, aníz a palina pravá. Okrem nich aj yzop lekársky, koreň archangeliky, medovka lekárska a mnohé ďalšie. Pretože palina obsahuje neurotoxický tujon, niekde absint zakazovali. Množstvo tujonu v absinte a jeho účinky do roku 1915 však boli značne nadhodnotené, takže nebol až taký diabolský, ak to jeho konzumenti neprehnali s množstvom.
…net …rnet …ernet, a nie je to internet
Čo je to? Známy a v súčasnosti veľmi populárny fernet. Jeho „adoptívnym“ otcom je Milánčan Bernardino Branca a skutočným taliansky lekár Fernet, ktorý ho pripravil zo 40 bylín a aromatických rastlín. V súčasnosti túto liehovinu vyrábajú nielen v Taliansku, Česku či na Slovensku, kde mu konkuruje demänovka, ale prakticky všade. Fernetovou veľmocou je napríklad Argentína.
Rozkvitnutá lúka v ústach
Voňavá a nealkoholická. V letných dňoch ňou môžu chuťové bunky rozkvitnúť prostredníctvom bowle z byliniek a kvetov – z lipkavca marinkového, lipy, fialiek, jazmínu či z ruže stolistej, ale aj z mnohých ďalších. Podávané s piškótami, čajovým pečivom, mandľami, orieškami či drobnými chuťovkami aj trochu zasýtia, a ak sa pridá aj mäta, ktorá sa inak používa aj do pudingov, ovocných šalátov, kompótov, waflí, lievancov a palaciniek, zmrzlín, ľadového čaju, bude to aj chladivé osvieženie.
Nekrvavé „krváky“ a voňavé „penicilíny“
Rozmarín nielen dochucuje víno, ale jeho kandizované kvety chutia ako exkluzívne cukríky, vetvičky sa používajú ako špajdle na ražniči, pridáva sa do chlebového cesta aj do pekáča pod mäso, do zemiakov, ryže a cestovín a výborný je do kokteilu Bloody Mary. Voňavý krvavec pôvodne využívaný najmä na liečbu krvácania, popálenín či obarenín je výborný v kokteiloch zo sladkého vína, sherry, citróna, ľadu a sódovky. Tymian, vo Francúzsku nazývaný aj penicilín chudobných, sa používa na mäso, syry, šaláty, strukoviny, zeleninu či hríby a pridáva sa aj do nápojov, podobne ako estragón do octov, bielych omáčok či majonézy, hrachu, špenátu, k paradajkám a k mäsu.
Tradičné v netradičných podobách
Napríklad kôpor – gladiátori ho používali proti bolesti hlavy, niektorí kuchári ním posýpajú segedínsky guláš či vajíčka namäkko a pridáva sa aj do Bloody Mary. Medovka v kombinácii s vínom chardonnay ozvláštni aperitívy, surovým špenátom možno spestriť ponuku kokteilov, kandizované kvety prvosienky sú vhodnými pochúťkovými ozdobami na torty, fritovaný petržlen je vítané predjedlo, červenou bazalkou možno zafarbiť karfiol aj hovädzinu, zelená sa pridáva do múky na obaľovanie rezňov, bobkový list je výborný aj pri príprave sladkostí, napríklad talianskeho dezertu panna cotta… a „francúzskym petržlenom“, ako vo svete prezývajú trebuľku, možno zaujímavo ochutiť smotanu.
Kyslé sa vybíja kyslým, sladké sladkým
Citrón síce nie je bylinka, ale šaláty, v ktorých sa bylinky využívajú, sa bez neho zvyčajne nezaobídu. Hoci chutí kyslo, mení kyslé zloženie potravín na zásadité, obsahuje veľa vápnika, fosfor a pomáha „tráviť“ bielkoviny, bráni kvaseniu v žalúdku, čo využívajú herci, ktorí si pitím citrónovej šťavy s medom zabezpečujú vonný dych. Magnetom barov môže byť aj vynález newyorského barmana, ktorý lieči bolesti hlavy svojich zákazníkov citrónovou šťavou s čajom z červenej ďateliny alebo lucerny alfalfa. Diabetici či strážcovia štíhlosti iste ocenia využívanie stévie cukrovej, tristokrát sladšej ako cukor, ktorou Indiáni z kmeňa Guarani sladili životabudič – čaj yerba maté z cezmíny. Stévii však po preskúmaní účinkov na organizmus môže konkurovať tzv. aztécky cukor (Lippia dulcis) s obsahom hernandulcínu, ktorý je až tisíckrát sladší ako cukor.
Text: Marta Horecká
Zdroje: Veľká kniha byliniek, gastroprincipal.sk, carovnacajovna.wbl.sk, elma.estranky.sk, cajeubylinky.cz, naseinfo.cz, zivot.azet.sk, tophotelierstvo.sk, zachytka.sk, marpes.info, zdravie_a_krasa, golfzona.sk
