Nedávno sa predstavil v postave Jozefa II. v muzikáli Mária Terézia spevák Martin Harich, ktorého poznáme skôr ako speváka s gitarou, ktorý si spieva svoje vlastné pesničky. Prečo prijíma postavy v muzikáloch, ale aj čo chystá, prezradil v rozhovore.
Spomenul si na tlačovke, že si rád, že si zahráš konečne aj v slovenskom muzikáli, ale ty už v jednom účinkuješ…
Áno, to je pravda, ale celé je to trochu inak. Toto je to taký dozvuk z detstva, že z muzikálu Matúš Čák Trenčiansky sa odohralo asi päť predstavení, potom bola pauza a teraz sa obnovil tuším po piatich rokoch, dokonca s ním absolvujeme turné po Slovensku. Už vtedy, keď sa prerušilo predstavenie som povedal Vladovi Tamaškovičovi, keď sa vráti Matúš na javiská, zavolaj mi. Zavolal mi v čase, keď som s kapelou absolvoval sto koncertov za rok, takže som aj váhal, ale napokon som to vtesnal do programu a som tam. Pri tomto muzikáli som sa stretol s Ľubom Horňákom, ktorý je autorom oboch a vyrukoval na mňa rovno s postavou v muzikáli Mária Terézia. Bolo tiež rozmýšľanie, ale využil som muzikantskú uhorkovú sezónu od februára do apríla hoci ešte nahrávam platňu…
Keď porovnáš postavy v Matúšovi a v Márii Terézii – je to veľký rozdiel?
Na povrch nie, zdá sa, že je to veľmi podobná postava, v Matúšovi rozmaznaný kráľ, v Márii Terézii princ Jozef II., syn Márie Terézie. Tento „chalan“ Jozef II. má v mladom veku oveľa vyššie ambície – dovolil som si použiť slovo chalan v súzvuku s rapom a tabletmi, ktoré sa v muzikáli Mária Terézia objavujú. Sú to prvky, ktoré spájajú históriu s tým, čo sa deje dnes.
Čím sú pre teba zaujímavé muzikálové postavy, predsa len tvoje hudobné zameranie je trochu iné…
Práve inakosťou. Tým, že sám píšem, tvorím piesne, mám nejaký pohľad na hudbu už niekoľko rokov, robím ju po svojom, srdcovo, možno bez pravidiel to ma na hudbe baví, keď nemá pravidlá. Na muzikáloch ma fascinuje, že tu má pravidlá všetko, vnáša to obdiv a poriadok do môjho pohľadu na hudbu. Veľakrát ma to baví, hoci niekedy ma to na začiatku nebaví a potom ma to začne baviť, čiže je to veľmi inšpiratívne a posúva ma to dopredu, ďalej. Okrem toho, je to pre mňa diskomfort, krok z mojej komfortnej zóny, pretože ja som v hudbe po uši denne, aj ňou žijem, aj oddychujem aj zarábam peniaze, hudba je pre mňa všetko. Muzikál mi ponúka krok do neznáma. Prvé tri týždne som sa sám seba pýtal, kde som, čo tu robím, čiže posledné dva týždne mi ukázali, čo mi tá postava dala a opäť toho nebolo málo.
Aká je pre teba skúsenosť hrať s muzikálovou divou ako je Sisa Sklovska, ktorá ti hrá matku?
Keď som mal asi štrnásť rokov, bol som v speváckej súťaži Mini Talent šou, kde Sisa sedela v porote a bolo to moje prvé veľké vystúpenie. Dostal som od nej prvú pusu – ako od veľkej speváčky a herečky. Nikdy nezabudnem ako mi povedala – ty raz budeš robiť veľké veci, možno to myslela aj ironicky. Prvý týždeň, keď sme skúšali, prišla za mnou a hovorí – vidíš, ja som ti to hovorila, bolo príjemné, že si to pamätala. Je to veľká profesionálka a veľa sa od nej učím.
Čo tvoja vlastná hudobná kariéra?
Nahrávam „malý album“, na ktorom bude päť piesní, na tom predchádzajúcom boli štyri, čiže v sobotu premiérujem muzikál a v nedeľu idem na letisko pre chalanov z Malty, s ktorými to robím. Ideme do Liptovského Mikuláša, kde vhupneme do poslednej fázy nahrávania. Chcel by som to vydať ešte pred letom, čo asi bude, pretože album je takmer hotový a celý bude v angličtine.
Prečo muzikanti z Malty?
Veľa cestujem, môžem to prepojiť s muzikálom, kde získavam energiu rovnako ako z muziky na cestách, no zároveň ma drží doma, že áno, som Slovák, chcem písať a spievať po slovensky. Baví ma písať a spievať po slovensky, ale nesmierne ma obohacuje a baví aj tá energia zvonka. Urobil som album MAPY, kde je pätnásť slovenských piesní, teraz urobím album, ktorý bude len po anglicky.
Chceš teda preniknúť aj na zahraničný trh?
Robím to po malých krokoch, posledný polrok sme naozaj hrali častejšie vonku ako doma, ale neviem, či mám nejaké veľké očakávania. Skôr ma baví, že môžem vonku zahrať pesničku ľuďom, ktorí mi rozumejú a uvidíme akým smerom sa to vyvinie.
Zdroj: Anna Olvecká
