Slovenská hudobná scéna má nový objav! Volá sa Marek Vandrák, pochádza zo Spišskej Novej Vsi a k svojim piesňam si skladá hudbu aj texty. Fanúšikom predstavuje svoj prvý singel s názvom „Stromy“. Pre Mareka je tvorba jedným zo spôsobov, akým spracúva emócie. V zásuvke má pripravené aj ďalšie skladby a aktuálne chystá vydanie debutového albumu!
Kedy ste si uvedomili, že chcete svoju tvorbu prezentovať aj na verejnosti?
Nebol to konkrétny moment, skôr plynulý proces. Ešte počas štúdia na výške sme si s kamarátmi založili kapelu a účinkovali sme na rôznych akciách. Hral som tam na klarinete a o tvorbu aj spev sa staral náš gitarista. Gitara ako nástroj sa mi veľmi páčila, tak som si doma začal brnkať prvé akordy a vymýšľať melódie. Potom mi začali napadať aj texty a vznikli prvé pesničky. Zahral som ich kamošom z kapely, ktorých oslovili. Zaradili sme ich do repertoáru – najprv jednu, potom druhú a ďalšie. Spieval som ich ja, a to bol vlastne začiatok prezentácie mojej tvorby. Po konci štúdia sa členovia kapely rozutekali do sveta, kapela prestala fungovať. Mňa tvorba a spev bavila aj naďalej a baví ma až doteraz.
Keby ste nedostali darček nahrať dve skladby v profesionálnom štúdiu ako by sa vyvíjala vaša hudobná cesta, boli by ste ešte dlho čakali ukázať sa svetu?
Bol to veľmi dôležitý moment, povedal by som až kľúčový. Práve od neho sa začali odvíjať ďalšie udalosti, ktoré ma zaviedli na hudobnú cestu. Bez nahrávok by ich moja priateľka nemohla tajne poslať manažérovi Jožkovi Šebovi. On by ma nezoznámil s partiou vynikajúcich hudobníkov, nenahral by som s nimi singel Stromy, ani by sme nepripravovali album, a tak ďalej. Bol to taký prvý dominový dielik. Neviem, čo by sa stalo, keby tento dielik neexistoval. Možno by som si navždy hrával iba doma pre radosť, možno by som si po čase skúsil založiť kapelu, netuším. Som si ale istý, že by to určite nemalo taký rýchly spád. Preto som šťastný, že sa veci stali presne tak, ako sa stali.
Hoci album len chytáte, píše sa o vás ako o pesničkárovi. Neprekáža vám toto zaradenie?
Takto sa o mne píše? Vôbec mi to nevadí, skôr to vnímam ako kompliment. Zároveň ale zaradenie do takej alebo onakej škatuľky nie je pre mňa nejako zvlášť podstatné. Myslím, že najdôležitejšia je samotná hudba, a či sa ľudom páči alebo nie.
Existuje pesničkár, ktorý je pre vás inšpiráciou v tvorbe?
Neviem presne, kto je považovaný za pesničkára a kto nie, ale zo slovenských autorov sa mi veľmi páči hudba a texty napríklad Richarda Müllera alebo Jany Kirschner. Úžasné skladby robil Jaro Filip s Milanom Lasicom, ďalej napríklad Marián Geišberg, či IMT Smile. Veľa výborných pesničkárov pochádza z Česka, kde má tento štýl väčšiu tradíciu. Nie je to ale tak, že by som počúval a inšpiroval sa iba v jednom hudobnom štýle. Pre mňa je najväčšou inšpiráciou, keď počujem nejakú silnú pesničku, z ktorej je cítiť príbeh a emóciu, ktorá sa vám dostane pod kožu, a keď sa skončí, tak z nej niečo vo vás ostane. Na hudobnom štýle pri tom vôbec nezáleží. Pri mojich skladbách sa nesnažím držať sa presnej formy alebo štýlu, ale tvorím skôr intuitívne. Niektoré pesničky sú preto štýlovo dosť odlišné a neviem, či by som ich vedel všetky zaradiť do jedinej kategórie. Navyše sa mi páči aj miešanie rôznych štýlov, napríklad keď do folku niekto zapracuje elektronické zvuky alebo kombinácia tvrdej hudby a klasických sláčikových nástrojov. V hudbe aj v živote mám rád otvorenosť a tvorivosť.
Vaším prvým počinom je pieseň Stromy, napovedá, že máte blízky vzťah k prírode. Budú aj vaše ďalšie piesne uberať smerom oslavy prírody?
Pravda je, že prírodu mám veľmi rád, najmä hory. Paradoxne, pieseň Stromy nevnímam ako pieseň o stromoch alebo prírode, ale o ľuďoch. O ich snahe niečo dokázať, nájsť v živote šťastie, o trápeniach, ktoré všetci občas zažívame. Jednoducho o komplikovanosti ľudského života, v ktorom sa veľmi často strácame a zabúdame, čo je dôležité a čo nie. Naproti tomu takým stromom k šťastiu stačí aj iba taká jednoduchá a samozrejmá vec, akou je trocha slnka. A to môže byť pre nás ľudí inšpiratívne v zmysle, že k šťastiu možno v skutočnosti až tak veľa vecí nepotrebujeme. Myslím, že najmä o tom je táto pesnička a o ľuďoch a ich radostiach a starostiach je aj väčšina ďalších pesničiek.
Stromy: https://www.youtube.com/watch?v=_30-DevBkfA
Získať dobrého manažéra na Slovensku nie je jednoduché. Vaša odvážna priateľka sa rozhodla pre jedného z najlepších a vaše piesne poslala Jožkovi Šebovi, ktorý stojí za úspechmi Jany Kirschner, Petra Cmoríka, Simy Martausovej. Potešilo vás, že ho vaša tvorba zaujala?
Veľmi! Bol to pre mňa celkom šok, keď sa ozval, lebo priateľka mi o tom nepovedala. Ale šlo o šok v pozitívnom zmysle. Zároveň som bol aj trochu nervózny, keď sme sa mali prvýkrát stretnúť, ale našťastie sa to stretnutie uskutočnilo asi polhodinu po našom prvom telefonáte, čiže nestihol som o tom až tak veľa premýšľať. On je ale veľký pohoďák, nervozita rýchlo opadla a bolo to super.
Urýchli spolupráca s ním vydanie vášho CD a máte nejaký časový horizont, kedy sa objaví?
Povedal by som to skôr tak, že bez tejto spolupráce by vôbec žiadne CD nebolo. Práve vďaka nej veci nabrali veľmi rýchly spád, vlastne celé CD bol jeho nápad. Jožko najprv povolal skvelých hudobníkov, ktorými sú bubeník Igor Ajdži Sabo, gitarista Pišta Lengyel, basa Martin Gašpar a klávesy/hammond Martin Wittgrúber. Tí urobili z jednoduchých pesničiek krásne a plnohodnotné skladby. Potom vybavil nahrávacie štúdio KUPEC RECORDS-Piesok, ktoré malo nezabudnuteľnú atmosféru, keďže sa nachádza uprostred borovicového lesa pri Malackách. Tam sa o zvuk postaral vynikajúci zvukár Juraj Kupec. No a s takýmito ľuďmi je radosť spolupracovať a hlavne to ide strašne rýchlo. V súčasnej dobe je album už takmer hotový, predbežne uvažujeme, že ho vydáme v septembri.
Čo potrebujete k tomu, aby ste zložili pieseň – pohodu a kľud, alebo aj termín je pre niekoho inšpiráciou?
Pri bežných, napríklad pracovných, úlohách je pre mňa najlepšou inšpiráciou termín. Ale pri tvorbe je to presne naopak, tam potrebujem vyslovene svoj pokoj a samotu. Aj preto sa mi najlepšie tvorí v noci, keď už všetci spia a viem, že za mnou nikto nepríde, nezazvoní mi telefón, nedostanem dôležitý email a podobne.
Počúvate slovenskú hudbu a je na scéne niekto, kto vás mimoriadne zaujal?
Počúvam hocičo, slovenské aj neslovenské, ale nepovažujem sa za nejakého hudobného experta. Skôr si myslím, že čo sa týka hudobného prehľadu, mám dosť veľké rezervy. Ale zaujal ma napríklad hlboký hlas Juraja Benetina, ktorý je na Slovensku myslím dosť unikátny, porovnateľný asi iba s Rišom Müllerom. Jednou z mojich obľúbených slovenských kapiel je Le Payaco, lebo hrajú taký svojský štýl, ktorý nie je tuctový ani komerčný a pokiaľ viem, chystajú sa vydať po rokoch nový album, na ktorý sa teším.
Okrem hudby máte ešte nejaké zaujímavé koníčky?
Keď môžem, tak veľmi rád športujem, aj keď času je čoraz menej. V zime chodievam na hory vyšľapať si kopce so snowboardom na chrbte alebo plávať. V lete je pre mňa najväčším relaxom sadnúť na bicykel a vrátiť sa o mnoho hodín neskôr, čo najviac fyzicky zničený, ale psychicky oddýchnutý. Jedným z mojich najväčších koníčkov je ale inline korčuľovanie. V detstve sme s partiou korčuľovali od rána do večera, skákali, učili sa rôzne triky. Teraz je to už také klasickejšie jazdenie, ale stále ma to baví.
Zdroj: Anna Olvecká
Foto: Ing. Mária Potočárová Rybaričová
