Vo štvrtok sa uskutočnilo v bratislavskej Mlynskej doline nakrúcanie benefičného koncertu Noc nádejí, ktorého sa zúčastnila aj zakladateľka Nadácie Kvapka nádeje Vendula Svobodová. Päť silných príbehov detí, ktoré majú za sebou úspešnú liečbu rakoviny kostnej drene, si diváci budú môcť pozrieť už 8.decembra na obrazovkách RTVS. Jedným z troch moderátorov večera bol aj herec Juraj Bača, ktorý sa od minulého roka stal akýmsi ambasádorom propagácie zaraďovania do databázy darcov kostnej drene. Ako k tomu prišlo, a prečo to robí rád, nám prezradil v rozhovore.
Nedávno ste na javisku excelovali nie celkom v tradičnej pozícii pre vás – v úlohe speváka na koncerte, ktorý bol spomienkou na hudobného skladateľa Karla Svobodu a režiséra Jozefa Bednárika. Ako to máte so spevom?
Ani sám neviem ako (smiech). Nie, nie, viem to presne, Pre rokom sa nakrúcal benefičný koncert pre Nadáciu Kvapka nádeje a oslovili ma organizátori ako herca, ktorý vraj vie aj spievať, aby som zaspieval Matku od Tublatanky. Priznám sa, v ten večer mi to naozaj vyšlo, v publiku som mal maminku, ktorá je tu aj teraz, takže som to spieval adresne. Organizátorov oslovil môj spev natoľko, že ma opätovne prizvali k u spievaniu na projekte venovanému spomínaným pánom.
Juraj Bača – Matka https://www.youtube.com/watch?v=P_E5asn1Zdg
Matka plakala v hľadisku, keď vás počula spievať na pódiu pieseň, ktorá je doslova hymnou a oslavou matky?
Samozrejme plakala. Stretol som sa aj s Maťom Ďurindom, vypýtal som si od neho požehnanie, či ju môžem zaspievať. Maťo mi povedal, že mi drží palce, lebo to nie je jednoduchá pieseň.
Keď ste dostali úplne prvý telefonát s ponukou spievať piesne Karla Svobodu, aká bola vaša reakcia?
Pýtal som sa, či sú si istí, že volajú tomu správnemu človeku… a oni, že áno. Samozrejme hudbu mám rád, poznal som tvorbu a piesne Karla Svobodu ako Stín katedrál, Včielka Mája, Což takhle dát si špenát a mnohé, mnohé ďalšie. Povedal som si, toto je nová výzva. Napokon aj samotné herectvo bola výzva pre mňa, študovaného marketéra a manažéra, prečo by som neskúsil spievať? Vedel som, že ma čaká kus neľahkej práce. Poslali mi náhľad plagátu, kde boli mená Dan Hůlka , Leona Machálková, Helena Vondráčková, Petr Kolář, Martin Chodúr – tak sa mi roztriasli kolená. V duchu som si hovoril, ok, však viem spievať, ale postaviť sa na jedno pódium s touto plejádou skutočných profesionálnych spevákov, to asi nedám. No boli neoblomní, vraj mi dôverujú, že to zvládnem.
Vložená dôvera je ešte zväzujúcejšia ako samotná ponuka, že?
Presne. Začal poctivo trikrát do týždňa chodiť na hodiny spevu, a to popri príprave na film Amnestie. Moja hlasová pedagogička Mirka Marčeková bola zo mňa hotová, lebo som dobehol z tréningu dobitý, vybitý a šiel som spievať. Ale vraj nevidela tak zapáleného človeka ako som vtedy bol ja. Predstavoval som si tie stovky, napokon to boli tisícky ľudí, ktorí prídu na koncert, zakúpia si lístky a predsa nemôžem si tam urobiť hanbu. V aute som mal hlasové rozcvičky, žiadnu hudbu, nonstop som si spieval, prosil „toho hore“, aby som si túto pozíciu obhájil, a či sa podarilo, nechám na ľudí.
Určite máte odozvy, že sa to nielen podarilo, ale ste prekonali očakávania divákov, dokonca si myslím, že by ste sa spevu mali venovať viac…
Áno, samozrejme cez sociálne siete som dostal niekoľko desiatok, možno stoviek povzbudzujúcich správ. Podstatné pre mňa je, ako ma medzi seba prijali práve speváci v šatni, či Kolář, Hůlka, a Martin Chodúr ten sa zaujímal, či som tu na Slovensku populárny spevák a ja že nie, skôr herec. Naposielal mi hlasové cvičenia, ktoré by som mal absolvovať, lebo vraj vidí veľký potenciál. Skvele ma prijali aj dámy Helena Vondráčková s Leonou Machálkovou, takže je to povzbudzujúce.
Spievali ste po česky, čo tiež asi nie je pre slovenského herca najľahšie…
Na druhej strane mi to otvorilo dvere do Českej republiky, kde som už točil seriál, v Mestskom divadle v Zlíne, skúšam hru venovanú Štefánikovi a Masarykovi, kde síce hovorím po slovensky, ale mám aj české pasáže. Všetko do seba zapadá, a čo ma teší, ak sa niečo nové naučím, môžem to využiť ďalej.
Neplánujete naspievať skladby, ktoré by boli napísané presne pre vás, vaše vlastné?
Nečakal som, že mi prídu ponuky od ľudí, ktorí piesne píšu, že ma oslovia, ale deje sa to. Priznám sa, nemám úplne rád, keď človek pôsobí naraz ako spevák, herec a moderátor, aby to neskĺzlo do estrádnej zábavy. Sústreďujem sa preto, aby som rástol ako herec, aj keď pozerám napríklad na Dočolomanského, Kukuru a mohol by som menovať ďalších, ktorí boli vynikajúci činoherní herci, natočili skvelé filmy a dokázali presvedčiť aj spevom a moderovaním. Nechávam sa inšpirovať týmito pánmi.
Ako to teda vyzerá momentálne s vašou speváckou kariérou ?
Toto keby som vedel! Pravdou je, že ako malý chlapec som sníval o tom, že budem spievať, lebo pre mňa je hudba cestou do duše. Odmalička, keď som mal pocit, že prežívam vnútorné trápenie, vzal som gitaru a brnkal si na nej, alebo si sadol za klavír, ktorý som sa nikdy neučil v škole, jednoducho hudba je pre mňa balzam.
Na čom všetkom robíte aktuálne?
Dokončilo sa nakrúcanie môjho prvého celovečerného – Amnestie, ktorý sa do kín dostane na budúcu jeseň, rovnako som doskúšal veľkú činohernú postavu Štefánika, mám za sebou spomínané koncerty Od Lady Carneval k Draculovi, dnes som moderoval Noc nádejí, ktorá sa odvysiela na programe RTVS 8. decembra, a teraz sa priznám, chcel by som si oddýchnuť.
Teaser k filmu Amnestie: https://www.youtube.com/watch?v=0FfGQ5UYizA
Reklama vás neláka?
Netlačím sa do reklamy, aby toho Baču už zase nebolo všade a veľa… Herec si musí vedieť povedať aj nie.
Rodičia vám občas nevytknú, že ste odišli od seriózneho povolania ku komediantstvu?
Fandia mi, zase je pravda, keby som sedel v kancelárii, nemohol by som byť súčasťou takých projektov ako sme tu dnes videli. Okrem toho nejde len o televízny program, ale som súčasťou projektu, kde robíme osvetu darcovstvu kostnej drene, som od vlaňajška registrovaný v databáze. O tomto treba hovoriť a písať, pretože naozaj je to potrebné, nebolí to, nie je to žiaden veľký zásah do organizmu a hlavne niekomu to môže zachrániť život. Skutočne je pre mňa veľká česť, že moje meno na plagáte priláka vysokoškolákov na besedu o darovaní kostnej drene, že sa zaregistrujú, lebo naozaj okolité krajiny sú v tomto ďaleko pred nami. Beriem to ako poslanie. Ľudia u nás majú predsudky, strach, ale nie je to tak, ak zvládnete darovanie krvi, zvládnete aj darovanie kostnej drene a naozaj je skvelý pocit, že možno tá vaša zachráni ľudský život.
Zdroj: Anna Olvecká
Foto: Jana Plevová
