Jarka Timková: Zmena chce obrovské úsilie a motiváciu

V poslednom čase sa z osobného rozvoja stáva veda, možno i móda. Knihy, mentori, kouči, spíkri na nás doslova útočia, aby nás naučili žiť lepšie, krajšie, plnohodnotnejšie. Jarka Timková, rodáčka z Kysúc, ktorá pôsobí hlavne ako novinárka v Prahe sa osobnému rozvoju venuje už dlho.

.

Prvá akcia bola zameraná pre špičkových manažérov a časopis odštartoval na úspešnú cestu samotný Brian Tracy – kouč, ktorého knihy, videokonferencie a audioprogramy sa využívajú v 52 krajinách sveta. O pár dní neskôr sa uskutočnilo i spoločenské uvedenie časopisu  na trh  a práve na ňom sme sa autorky projektu popýtali na veci okolo osobného rozvoja.

Hoci časopis vychádza v českom jazyku, svojich čitateľov a fanúšikov si už našiel aj na Slovensku. Napokon je v ňom veľa inšpirácie zo Slovenska, či už rozhovor s mladou fotografkou Dianou Mrázikovou, novinárkou a výtvarníčkou, ale i kolorterapeutkou Dagmar Batthyány, koučom Jánom Polákom či svetoznámou koučkou Beou Benkovou.

Kde, prečo a ako vznikla myšlienka časopisu Osobní rozvoj?

Pohybujem sa dosť dlho v osobnom rozvoji a postrehla som, že neexistuje platforma, ktorá by dávala priestor ľuďom pracujúcim s osobným rozvojom. Ani jeden časopis, hoci máme dosť kvalitných,  nevedie systematicky človeka k osobnému rozvoju. Myšlienka dlho zrela vo mne a rozhodla som sa urobiť stred, ktorý sa zacieľuje na to, aby osobné príklady a inšpirácie posúvali čitateľov dopredu, rovnako ako cvičenia, návody a podobne.

 

Čo sa, podľa vás, ako autorky projektu Osobní rozvoj skrýva za týmito dvoma slovami?

Úplne čokoľvek, čo vás posunie niekam dopredu. Ľudia majú záujem o osobný rast, môže to byť myšlienka malého dieťaťa, ktoré nám nechtiac povie myšlienku, ktorá nás núti zamyslieť sa nad vecou, pozrieť sa na ňu inak, než sme boli zvyknutý. Myslím si, že aj zlý seminár, o ktorom si myslíme, že nám nič nedal, ale predsa tam zaznela veta, ktorý zmení naše myslenie. Rovnako úžasný seminár, stretnutie, z ktorého si neodnesieme nič, ale napriek tomu v nás rezonuje. Každý deň žijeme, každý deň sa niečo učíme, to všetko je osobný rozvoj.

 

Časopis Osobní rozvoj je na svete už takmer mesiac, rozdali ste množstvo, množstvo si ľudia poobjednávali, máte už nejakú spätnú väzbu, ohlasy?

Tie najlepšie. Čaka som aj kritiku, zatiaľ sa nedostavila. Časopis  má 240 strán, je krásny graficky aj obsahovo. Rozsah tém je široký, v prvej fáze ho vlastne pokrstil Brian Tracy, čo bolo pre mňa samotnú nečakané a nevídané a dbal na to, aby ho doviezol do Ameriky, takže máme ohlasy aj za oceánom (úsmev).

 

Ťažko sa matke odpovedá na otázku, ktoré dieťa najviac miluje, ak ich má viac, rovnako ťažká asi bude pre vás otázka – na ktorý článok ste najviac hrdá?

Celý časopis je aj pre mňa osobným rozvojom, rovnako ako pre ľudí, s ktorými som hovorila. Najvyššie postavený český manažér Josef Muhlheit poskytuje veľa rozhovorov, keď sa objaví v rodnom Česku, médiá ho atakujú a je to veľmi zaujímavý človek. Povedal mi, že rozhovor so mnou, bol aj pre neho, osobným rozvojom. Zaujali ho moje otázky, napríklad kto mu dal najlepšiu radu v živote a musel sa zamyslieť, neodpovedá na ňu v každom interview a postupne sme prišli na to, že to bol jeho otec. Rovnako ho príjemne šokovala otázka, čo sa od neho naučil Bill Gates, pretože s ním často a úzko spolupracuje a v prvej fáze odmietal myšlienku, že je možné, aby sa pán Gates od neho niečomu priučil. Aj tu sme sa dopracovali ku skutočnosti, že stretnutie Billa Gatesa s českým manažérom je prínosom pre oboch. Vynikajúci rozhovor s českým koučom, Alešom Kalinom,  ktorý je známy aj na Slovensku, pripravujeme s nim emočné rovnice, na ktoré ma patent,  či s Karolom  Janečkom, ktorý rok pred štyridsiatkou patrí k najbohatším Čechom a leží mu na srdci blaho rodnej krajiny. Na základe jeho výpočtov sa dá urobiť obchod cez počítač za niekoľko sekúnd a jemu z toho idú malé čiastky, ale je toho toľko, že mu to umožňuje venovať sa iným veciam. Stretnutie s Brianom Tracym, ktorý najprv nechcel odpovedať na otázky, napokon mi sľúbil osobné články a nebola to len americká zdvorilosť. I keď na začiatku možno, ale tu sa mi potvrdilo, že ľudia sa niekedy boja príležitostí, ja som tú moju využila. Možno som len jeho zdvorilosť, premenila na svoju príležitosť.

 

Tak schválne – od koho ste vy dostali najlepšiu radu do života?

Ťažká otázka, treba sa zamyslieť, zbieram informácie celý život, ale i ja som dostala jednu radu  od môjho súčasného partnera. Spýtal sa, či mám schopnosť urobiť niečo sama pre seba, pretože dovtedy som robila servis iným.

 

Máte dve deti, ako sa oni pozerajú na vašu činnosť , doba je preplnená mentormi i pseudomentormi, každý vie pomaly recept na šťastie, na lásku, na bohatstvo?

Veronika i Tomáš sú najväčšími kritikmi, ako deti vždy. To čoho je doma neúrekom nie je vzácnosť, ja pochádzam z Kysúc, kde sme mali vždy dostatok húb a neboli vzácne. Ale keď ich niekomu potom prinesiete za 5 litrový pohár na bratislavské sídlisko do činžiaku, má radosť.  Moje deti majú „koučing“ odmalička, žijú v tom prirodzene neustále, takže neriešia, že teraz sa ideme dať koučovať alebo my budeme prednášať.

 

Spomenuli sme pseudomentorov, určite je veľa ľudí, ktorým uveríme ich koučing, ale sú takí, ktorí nás nepresvedčia. Stretli ste sa vy osobne s nepresvedčivými?

Keď sa rozniesla myšlienka časopisu, aj pri jeho tvorbe, som postretala všelijakých ľudí a mnohí ma aj oslovili, že koučujú. Mnohí sa o to snažia . Sama som sa v rámci svojho osobného rozvoja, naučila rozlišovať ľudí, ktorí majú čo povedať mne i čitateľom a ktorí sú len vysávačmi energie. Nie je nič na tom, keď povieme koučovi, poďme si urobiť ochutnávku koučingu a uvidíme. Stretla som aj ja ľudí, ktorých som ľutovala, lebo sa musia živiť niečím, čo ani dobre nevedia. Dnes koučuje veľa ľudí, je skvelé, že ponuka je široká, ale dôležité vedieť si vybrať. Pocit, že tomuto človeku môžem veriť, že ma naozaj obohatí, musí byť veľmi silný.

 

Stále je však veľa ľudí, ktorí majú svoje zabehané koľaje a boja sa zmien, aj by zmenili niečo v živote, nie sú spokojní,  ale strach opustiť zaužívané,  víťazí…

Zmena bolí, stojí nás úsilie, energiu, sily, preto ľudia niekedy dajú prednosť zabehanému spôsobu života, hoci nie sú šťasní, ani spokojní. Zmena chce obrovské úsilie a hlavne silnú motiváciu. Človek všetko, čo chce si naplánuje. Ak niektoré ezoterické záležitosti hovoria pozitívne, vaše  myslenie prináša pozitívum do života.  Myslím si, že bez snahy, obetí,  a aj  vynaloženého úsilia, to jednoducho nejde.