Európa chce intenzívnu obnovu riek a mokradí. A Slovensko sa pridáva novou vodnou politikou.

Foto: Jakub Krška, rieka Morava

Kedy ste sa naposledy kúpali v rieke? A poznáte miesta, kde môžete prísť priamo k rieke a sledovať, ako sa slobodne kľukatí krajinou, na jednom brehu naplavuje štrk a na druhom vyrezáva svah, v ktorom hniezdia vtáky? Sídla chránime pred povodňami múrmi a strmými kamennými brehmi, ale netrpí suchom aj záplavové územie ďalej za vašou obcou či mestom? Alebo rieku vo vašej  obci prehradila malá vodná elektráreň a  na brehoch pod ňou vysychajú staré stromy, ktorým chýba podzemná voda?

 

WWF Slovensko chce takýto obraz riek meniť a vrátiť rieky prírode aj ľuďom. A dnes to už nie sú len snahy ochranárov, ale aj spoločenská objednávka, ktorá nachádza odozvu u lídrov. Európa chce obnovovať rieky a mokrade. A Slovensko by nemalo zaostávať. Sľubuje to nová vodná politika, ktorá zásadne mení náš prístup k vodám.

Pred dvomi týždňami vládni predstavitelia povedali „nie“ vodnej doprave na rieke Morave a WWF tímy na rakúskej aj slovenskej strane si po dlhom úsilí ochrániť rieku mohli konečne vydýchnuť.

A dnes, pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia Európa hovorí o ešte ambicióznejšej ochrane prírody. Niekoľko predstaviteľov európskych vlád, WWF, ale aj Medzinárodnej komisie pre ochranu Dunaja (ICPDR), ktorá združuje 15 krajín a zastúpenie v nej má aj Slovensko, v spoločnom videu podporili intenzívnu obnovu riek a mokradí.

Ovsištské rameno Dunaja,
Autor:_Jakub Krška

Európska komisia chce projekty obnovy prírody podporiť teraz aj prostredníctvom novej legislatívy Nature Restoration Law, ktorú plánuje predstaviť 22. júna. Má obsahovať konkrétne revitalizačné ciele, a to práve v oblasti riek, mokradí, ale aj ďalších ekosystémov, ktoré pomáhajú zadržiavať vodu v krajine a zmierňovať dopady klimatickej zmeny.

Obnova prírody môže skutočne meniť pravidlá hry a víťazov môže byť viac – na jednej strane zmiernime dôsledky klimatickej krízy a na druhej strane pomôžeme zastaviť alarmujúcu stratu biodiverzity. Pre to, aby sa tak stalo, však potrebujeme včasné, dôveryhodné a ambiciózne riešenia a konkrétne ciele,“ hovorí Sabien Leemans, expertka na biodiverzitu z WWF European Policy Office v Bruseli.

V Európskej únii nie je v dobrom stave vyše 60 % riek a vodných útvarov. Európske rieky patria medzi najviac fragmentové, keď sme na mnohých úsekoch živé rieky zmenili na „bazény stojatej vody“. Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry rieky na kontinente prehradzuje viac ako milión bariér, z ktorých mnohé už ale neplnia úlohu a prispievajú k tomu, že práve sladkovodné živočíchy patria medzi najohrozenejšie druhy. Až tretine sladkovodných rýb na svete dnes hrozí vyhynutie.

Obnova riek, mokradí, rašelinísk, ale aj ďalších ekosystémov, vrátane lesov, morí a oceánov, má benefity pre prírodu, ale aj pre človeka. Významne prispieva k zmierňovaniu dopadov klimatickej krízy v podobe extrémnych prejavov počasia ako sú čoraz častejšie a intenzívnejšie záplavy, búrky či vlny horúčav.

Podľa najnovšej správy WWF a IFCR (Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca), katastrofy spôsobené zmenou klímy a extrémnym počasím narástli za posledných 20 rokov v globálnom meradle o viac ako 40 %. A Európe sa nevyhýbajú. Len minulý rok spôsobili ničivé škody silné záplavy v Nemecku, Belgicku a Holandsku. Zahynulo viac ako 220 ľudí a podľa odhadov došlo k škodám vo výške 33 miliárd EUR, čo znamená, že záplavy sa dostali na čelo najhorších prírodných katastrof v Nemecku a v Európe. Na Slovensku povodne v priebehu rokov2016 až 2021 spôsobili škody za vyše 41 miliónov eur a rok 2021 bol aj u nás z pohľadu povodní rekordný.

Slovensko sa k zámeru intenzívnejšie obnovovať rieky a mokrade a zlepšovať ekologický stav našich povrchových a podzemných vôd hlási novou Koncepciou vodnej politiky, ktorú vláda prijala na svojom poslednom rokovaní a na príprave ktorej sa podieľali aj experti WWF a ďalší experti z vedeckých inštitúcii či mimovládnych organizácii.

Prijatie novej Koncepcie vodnej politiky je prvý, hoci nevyhnutný a zásadný krok. Teraz musia nasledovať reálne projekty, ktoré budú tam, kde je to bezpečné, vracať riekam priestor, ktorý sme im zobrali, obnovovať život v riekach aj na ich brehoch a  v konečnom dôsledku vytvoria aj atraktívne priestory pre rekreáciu ľudí, ktorí pomaly zabúdajú žiť pri riekach a s riekami. WWF chce byť pritom, aj my spoločne s partnermi pripravujeme projekty obnovy riečnych ramien na Dunaji pri Bratislave či na rieke Morave,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Na Slovensku by sme mali po prijatí koncepcie vidieť viac projektov obnovy starých riečnych ramien, rozvoľňovania riek tam, kde je to bezpečné a kde to pomôže zmierniť sucho a stratu biodiverzity, najmä v pôvodných záplavových územiach riek, obnovy mokradí aj rašelinísk, ktoré patria medzi najohrozenejšie ekosystémy u nás i v Európe. Mali by sme vidieť aj odstraňovanie hatí a prehradení na riekach, ktoré už neplnia funkciu. A nanovo by sa spolu s odborníkmi malo určiť kde a  či sú na našich riekach ešte lokality vhodné pre stavbu malých vodných elektrárni (MVE) bez dopadov na životné prostredie. Uznesenie vlády totiž zrušilo aj koncepcie, ktoré v pôvodnej verzii počítali takmer so 400 lokalitami pre výstavbu MVE a v aktualizovanej verzii so 60 lokalitami. Keďže tieto koncepcie a tiež niektoré MVE, ktoré už na riekach stoja, nezohľadnili dopady na životné prostredie, čelí dnes Slovensko žiadosti o vysvetlenie zo strany Európskej komisie.