Vždy si vedela zachovať ľudskosť, zdravý optimizmus, správny pohľad na život a svet naokolo. A to aj vtedy, keď jej osud neprial, keď ju trápil, nemala čo jesť, bolo jej zima…
Aj taká je Eliška, románová postava novej knihy Táne Keleovej-Vasilkovej.
Príbeh Elišky sa začína počas druhej svetovej vojny. „Moji čitatelia majú možnosť sledovať, ako sa z malého dievčatka Elišky stala starenka. Bez ohľadu na vek bola vždy úžasná, láskavá a srdcu milá… aj napriek svojmu batôžku chýb, prehier a bolestí. Alebo práve preň,“ približuje autorka.
Eliška žije v domove pre seniorov so svojimi spomienkami a myšlienkami, a postupne sa vracia do minulosti. Jej príbeh sledujeme v prítomnom čase, čo prispieva k autenticite a uveriteľnosti.
Eliška je presne taká, akí by sme mali byť všetci. A hoci bola uznávaná maliarka, prvoradá pre ňu vždy bola rodina a blízki. Príbeh Elišky je plný lásky a presvedčenia, že človek musí veriť sám v seba a vo svoje sny. A takisto je o poznaní, že bolesť nikdy úplne nezmizne, len sa zmení.
„K tomuto príbehu ma inšpirovala moja maminka, pretože aj ona vyrastala počas vojny a rovnako ako Eliška papala pomaranče prvýkrát ako sedemročná. Aj toto sa mi zdá silné a mnohí z nás si to ani nevedia predstaviť…a mnohí zasa veľmi dobre, lebo to možno ešte stále žijú,“ vysvetľuje Táňa.
Eliška vychádza v dvoch verziách.
Klasická Eliška s obálkou, na ktorej je maliarsky stojan a na ňom obraz briez. Ten namaľovala samotná autorka.
Limitovaná Eliška vo väčšom formáte, s podpisom autorky, krásnou oriezkou a v počte len 999 výtlačkov. Na tejto obálke už je samotný Tánin obraz s brezami. „Ten obraz som stále nedomaľovala, lebo som písala Elišku,“ usmieva sa Táňa. „Keď sme s manželom Tiborom, aj vydavateľstvom rozmýšľali, čo by sme dali na obálku novej knihy, povedala som: viete čo, ja nafotím svoj maliarsky stojan a jeden obraz, ktorý sa mi veľmi páči. Aj keď je nedomaľovaný, má podľa mňa veľmi silný náboj.“
Graficky aj s presahom na oriezku to už celé skvele dotvoril český ilustrátor, režisér a spisovateľ Emil Křižka.
„Verím, že vám príbeh Elišky prirastie k srdcu, a dúfam, že si v ňom nájdete aj niektoré odpovede. Musím sa vám priznať: Eliška je moja milovaná. Myslím, že aj vy ju budete milovať. Hneď ako som knihu dopísala, začala mi chýbať. K napísaniu tejto knihy ma inšpirovala moja maminka a jej život, no vôbec nejde o biografiu. Hoci aj moja maminka jedla po prvý raz pomaranče až ako sedemročná,“ prezrádza Táňa Keleová-Vasilková.
Milan Buno, knižný publicista