Dámy, nielen šalátom je človek živý…

Cesta k sebazlepšovaniu je náročná a mnohým ľuďom trvá aj niekoľko rokov, kým pochopia kľúčové princípy výživy a tréningu organizmu pre maximálny výkon.
Nie len fyzický, ale najmä mentálny. Dušan Plichta je inšpiratívny tréner životosprávy, dobrodruh a expert na zdravú kávu, rozhodnutý pozitívne inšpirovať ľudí k zmene. Počas štúdia na fakulte manažmentu v Bratislave  tancoval 5 rokov v Lúčnici a spoznal svet. V Ázii, Austrálii, Kanade, či v Afrike objavoval nové jedlá, ingrediencie a odkrýval tajomstvá spojenia gastronómie so skutočne zdravou výživou. Ako sám hovorí, ženy robia veľmi zle keď jedia len „šalátiky“.

Prečo sa venujete práve zdravej výžive?
Pretože na vlastnej skúsenosti viem, že to ako sa staráme o organizmus a aká je naša životospráva má obrovský vplyv na náš potenciál. Verím, že ak by každý  realizoval svoje sny, tešil sa z kreativity a životnej energie, tak, by nám tu bolo veľmi dobre. Zároveň ma štve aj to ako upadá mladá generácia, vzniká čím ďalej tým viac chorôb, problémov a nešťastí. Už len jednoduchá obezita detí, alebo poruchy pozornosti. Ak by boli napríklad rodičia sami uvedomelejší a vzdelávali sa, tak rýchlo prídu na to, ako vychovávať šikovné a schopné deti, ktoré sa v živote nestratia.
Čo robia ženy, ktoré sa chcú stravovať zdravo, zle?
Všetko možné! To by ste ani neverili, čo sú ženy schopné spraviť pre svoju postavu a sebavedomie. Ja sa im niekedy veľmi čudujem, že kde na to chodia a čo sú ochotné podstúpiť. Celkovo však ide asi najmä o to, že sa nevzdelávajú, nechápu súvislosti a len nasledujú nejaké trendy, celebrity, alebo povrchné odporúčania. Musíme si uvedomiť, že každí sme individualita a je našou povinnosťou spoznať svoje telo a nájsť si vlastný systém. Samozrejme existujú odporúčania a pravidlá, ktoré väčšinou fungujú, ale treba poznať súvislosti vplyvu životného štýlu na zdravie a vitalitu. Z tohto pohľadu sa môžeme pozrieť aj na posledný trend surovej stravy. Nehovorím, že je úplne zlá, ale nie je kompletná. Napríklad vzhľadom na ročné obdobie, nie je teraz vôbec vhodné konzumovať veľa surovej zeleniny a ovocia. Častý problém u žien je ešte aj strach z jedla a  konzumácie vo večerných hodinách. Neviem odkiaľ prišli všetky múdrosti, že po osemnástej nemôže jesť. Realita je, že skôr pred ôsmou ráno by sa nemalo jesť.
Takže nestačí jesť zelené šaláty… Aké problémy to môže spôsobiť?
Z krátkodobého hľadiska to vôbec nemusí spôsobiť problémy. No z dlhodobého hľadiska registrujeme práve u vegetariánov, vegánov a iných extrémistov nedostatky vybraných aminokyselín, vitamínov a minerálov. Telo je slabšie, viac náchylné na depresie, únavu a ďalšie problémy.
Aký by mal byť jedálny lístok ženy?
Nedá sa to povedať jednoznačne. Závisí to od individuálneho životného štýlu, trávenia a úrovne metabolizmu. Väčšinou, ak chce žena chudnúť, má už čiastočne poškodený metabolizmus, priam závislý na glukóze. Preto musí v prvom rade pracovať zo zmenou pomeru makroživín, vyradiť nezdravé rýchle sacharidy a nahradiť ich kvalitnými zdravými tukmi na zabezpečenie optimálnej hormonálnej odozvy organizmu. Ako príklad môžem uviesť, že volské oko so slaninou môže byť lepšia voľba ako „jogurtík“ s cereáliami.
Mal by sa jedálny lístok meniť vekom?
Áno aj nie. Ak sa rokmi narušilo optimálne fungovanie metabolizmu tak potrebuje organizmus zmenu. Ak v ňom všetko funguje, prirodzene reaguje na zmeny a prirodzene prijme znižovanie dávok jedla, potrebných pre život. Pre porovnanie  predstavme si situáciu so spánkom, potrebujeme ho len o niečo menej ako dieťa.
Venujete sa zdravej výžive ale „upísali“ ste sa aj káve a precestovali ste kus sveta. Čím sa líšia naše ženy od iných?
Z osobného hľadiska, sú pre mňa Slovenky asi najkrajšie ženy, ktoré sa o seba starajú. Ale stretnúť možno aj krásnu Brazílčanku, ich percentuálny počet  vzhľadom na veľkosť národnosti je však malý. Čo sa týka prístupu k sebe, myslím, že to závisí od kultúry. Je chvályhodné, že naše ženy sa o seba chcú starať a nie sú lenivé.
Sme krajšie? 
Jednoznačne a často, vychádzam zo skúseností, aj inteligentnejšie. No netreba moje skúsenosti generalizovať. Napríklad v Austrálii treba ženám veci vysvetľovať lopatistickejšie a jednoduchšie…
Ako vnímate súčasné ženy. Starajú sa o seba?
Určite áno, len k veci pristupujú často nesystematicky. Mnohé ženy majú svoje pravdy, ktoré naozaj neviem odkiaľ berú, pretože keď sa na to spýtam, tak dostanem odpoveď typu: veď to všetci vravia, v časopise písali… Pritom argumenty žiadne. Je ťažké presadiť svoju pravdu, ak ju človek nemá čím podložiť. Žena sa takto často dostáva do zmäteného stavu, už nevie čo je dobré čo zlé, rýchlo rezignuje a ostáva vo svojej zóne komfortu a zvyklostí. Lenže ak niečo nefunguje, tak vieme, že potrebujeme urobiť zmenu a nie dookola fungovať rovnako.
Čo by ste odporučili ženám, ako by mali pestovať svoju krásu?
Určite by som odporúčal vykročiť na cestu poznávania vlastného tela. Možné to je nielen cestou výživy, ale aj pohybu, dýchania a osobného rozvoja. Ak chce byť žena šťastná a silná, potrebuje byť osobnosťou. Takáto žena nie je potom zavislá na externých názoroch a vplyvoch spoločnosti. Je vnútorne silná, sebaistá a dokáže byť vzorom svojmu okoliu. Takže z môjho pohľadu začína krása ženy  vo vnútri,  v poznaní seba, v úprimnom prejave a vzťahu k sebe samej.
Obdobie konca roka je zvyčajne náročné. Zrejme aj pre vás. Čo sa snažíte zvyčajne dobehnúť?
Nesnažím sa nič dobehnúť. Môj problém je skôr, že by som toho chcel stále veľmi veľa stihnúť, a tak mám viacero rozbehnutých aktivít a projektov. Toto obdobie, je možno náročnejšie len tým, že celá spoločnosť vplýva na človeka a máme tendenciu nechať sa strhnúť davom. No keď si to postavíme inak a darčeky nakupujeme napríklad prostredníctvom internetu a nenaháňame sa v dopravnej zápche, tak môžeme byť celkom v pohode.
Je kupovanie darčekov pre vás problém, alebo sa na to tešíte lebo poznáte svojich najbližších a viete čím im urobiť radosť?
Čiastočne problém, lebo nie všetko nájdem na internete a pri mojej vyťaženosti sa stane, že občas aj pozabudnem na nápad, ktorý som ešte pred týždňom mal  v hlave. Niekedy potom vymyslím super darček a niekedy sa dostanem do štádia, že nič nie je dobré. Z môjho pohľadu sa totiž snažím nakupovať darčeky s pridanou hodnotou, teda ideálne zážitky, alebo knihy a inšpirácie.
Dávate si predsavzatia do nového roka?
Rovnako ako každý večer, týždeň a mesiac. Nemám predsavzatia, ale jasné myšlienky čo chcem zrealizovať. Zapíšem, naplánujem a idem. Takto sa mi veci postupne plnia. Vizualizujem sa v situáciách, ktoré chcem dosiahnuť. Momentálne je to napríklad stojka na rukách. Predsavzatie je, každý deň aspoň trochu posilniť ramená a prispieť k tréningu. Ak si to však nedám jasne do kalendára ako zvyk, tak by z toho asi nič nebolo.
Dávate si každý rok to isté predsavzatie? Alebo…?
Nedávam si žiadne predsavzatie. Skôr mám jeden alebo dve veľké sny, ktoré si poviem, že si splním. Napríklad som si zmyslel, že natočím prvý dokumentárny film z cesty za kávou do Brazílie a vyšlo to. Ešteže som dopredu neanalyzoval, koľko za tým bude roboty.
Je práca, ktorú robíte, pre vás zábavou, poslaním alebo proste teraz je taká aká je?
Práca je pre mňa jednoznačne poslaním, pretože zábava to vždy nie je. Hlavne keď treba riešiť celú operatívu a administratívu. Rozhodol som sa, že svojimi schopnosťami budem pomáhať ľuďom realizovať ich potenciál a vyzerá to tak, že to funguje. Mám radosť z pozitívnej spätnej väzby, najmä keď vidím ako sa  človek mení pred očami a dostáva svoje telo pod kontrolu. Rastú nielen svaly, ale najmä sebavedomie a celková radosť zo života. Potom si mnohí uvedomia, že vlastne všetko je o tom ako sa rozhodnú a akým smerom sa vyberú. Pretože možnosti sú len dve. Buď rastiete, učíte sa a zlepšujete, alebo sa zhoršujete a upadáte.
Je na Zemeguli miesto po ktorom túžite a chceli by ste tam prežiť aspoň chvíľu?
Jednoznačne! Mám ich niekoľko, kde chcete začať? Postupne si tieto sny plním a v roku 2015 to bude pravdepodobne Costa Rica či Colombia. Veľkým snom však zostane zopakovať si mesiac túlania po Novom Zélande a výstup na Mount Tongariro, ktorý mi kvôli počasiu ušiel.
A s kým?
S manželkou, možno deťmi, alebo aj sám. V prírode som niekedy rád sám. Alebo lepšie povedané s bohom .
Autor: Marta Z.
14191905104