Predstavovať speváka s najzachrípnutejším hlasom široko-ďaleko je takmer zbytočné. Dalibor Janda a množstvo jeho skladieb, či už slaďákov, alebo rockovejších, je natrvalo vpísaných do uší a duší početného publika. Tradíciou sú jeho koncerty v bratislavskom Itsropolise – jarný a predvianočný. Súčasťou jeho koncertov už niekoľko rokov je i hosť – respektíve hosťka – jeho dcéra Jiřina Anna. V Bratislave sa nedávno zúčastnili nakrúcania talk šou pre jednu slovenskú televíziu a pri tej príležitosti sme s nimi podebatovali, čo majú nové, ako si žijú a dozvedeli sme sa naozaj zaujímavosti.
Jiřina, predstav nám svoj v poradí tretí album, ktorý čoskoro pokrstíš aj v Bratislave…
Volá sa Museum lásky, pomenovaný je podľa jednej z piesní s mojím textom. Samozrejme je romantický ako aj oba predchádzajúce, ale trochu rockovejší, príjemnejší, ľahko tanečný. 19. novembra pokrstíme album v Rock Café v areáli kúpaliska Rosnička a srdečne všetkých pozývam, pretože bude veselo.
Nie si mladá ešte na to, aby si dala von album s názvom Museum lásky?
(Smiech). Som zvyknutá, že názvy mojich albumov vzbudzujú diskusie a podľa všetkého tretí nebude výnimkou. Píšu mi ľudia či to nie je prílš smutné, ale samozrejme predstavuje to spektrum lások, nie skutočné staré lásky pochované v múzeu.
V čom je cédečko odlišné od predchádzajúcich dvoch?
Prešla som istým vývojovým obdobím v osobnom živote i v hudobnom, preto si myslím, že posun je v hudbe. Dokonca som napísala jeden text, čo je tiež výnimočné. Sama som si ho tak stvorila, navrhla si obal, názov, vrátila som nejaké texty, pretože mi nesadli a tým pádom je viac moje.
Na albume je text pana Krutu, ktorý je roky rokúce dvorným textárom tvojho otca. Ako sa dokázal vžiť do duše a pocitov mladej slečny?
Sama sa čudujem, pieseň je smutnejšia, otextoval hotovú hudbu a nebolo treba nič meniť. Kto vie, ten, ten vie…
Čo teba inšpirovalo aby si si sama otextovala pesničku, je to predzvesť, že na budúxom albume bude tvoja hudba i texty?
To určite nie, to by som nedala, tento jeden som doslova vypotila, objavil sa vo mne pocit, že by mohla byť na albume taká moja osobná výpoveď. Samozrejme je to o láske.
Si momentálne zamilovaná?
Momentálne nie, ale samozrejme sondujem, už mám roky, že by sa patrilo obzerať po nejakom mužskom (smiech).
Čo ťa baví okrem muziky?
Priznám sa, celé leto ma zamestnávala naozaj len tvorba tohto nového diela. Neustále som o tom premýšľala, komponovala, dolaďovala.
Speváčka musí na javisku nejako aj vyzerať, lebo musí byť pohľadná nie len počúvateľná…sleduješ módne trendy?
Určite, ale nie z povinnosti, ale pretože ma to aj baví. Som expert na džíny, ktorých mám veľa a milujem ich, ale nebránim sa ani pekným topánkam a všetkému, čo k žene patrí. Ale s mierou, aspoň si myslím.
Dalibor, začnem možno netradične, ako ty vnímaš hudobnú kariéru tvojej dcéry ako muzikant aj ako otec?
Je to ťažké, stále hovorím, keby podobné piesne urobila v 70-tych a 80-tych rokoch, asi by sa to páčilo, pretože bola šanca prezentácie, bol doslova hlad po nových pesničkách. Na koncertoch ju ľudia vnímajú pozitívne, dokonca nové piesne a nie sú výnimkou vyžiadané prídavky. Jej najnovšia platňa sa mi veľmi páči, je vyzretejšia ako prechádzajúce, viac piesní si už napísala sama. V porovnaní s predchádzajúcimi albumami sa mi niektoré piesne páčili, niektoré sa mi až tak nezdali celkom dobré, ale má soju hlavu, svoj názor, predsa len niekedy mám možno už zastaralé názory. Kvalitou je platňa skvele urobená a už to nie je decko, ale ženská a verím, že pesničky zaberú aj u divákov.
Za roky tvojho pôsobenia máš prechodené Česko i Slovensko krížom-krážom, ako vnímaš slovenské publikum, má ťa rado, máš ho rád ty?
Slovenskému publiku som neskonale vďačný, pretože väčšinu hlasov do Slavika som dostával zo Slovenska a ešte k tomu som Moravák, takže mám k Slovensku veľmi blízko. Keď Slováci povedia, že vás majú radi, tak to tak je. Teším sa na koncert 30.novembra, ktorý bude v bratislavskom Istropolise a chystám nové pesničky na nový album, pretože predchádzajúci vyšiel pred piatimi rokmi. Problém je s textami, niektorí skutoční majstri slova už nepíšu, niektorí už ani nie sú medzi nami a potom rádiá nové pesničky nechcú. Niekedy sa mi zdá zbytočné aj namáhať sa. Nezávidím začínajúcim spevákom, lebo naozaj textár si dnes povie aj 50 tisíc českých korún za texty…
Čo teba inšpiruje robiť nové piesne, keď ľudia chcú aj tak len staré osvedčené hity od teba?
Problém je v propagácii nových piesní, už neplatia ani kamarátstva v rádiách a televíziách. My sme kedysi hrali 300 koncertov za rok, tak sme si skladby propagovali aj sami, ale rádiá nám pomáhali, bola spústa televíznych hudobných programov, čo neverím, že sa ešte niekedy vráti. Dnes to nefunguje, žiaľ… Ale nápady sú, tak robím. Doba je taká povrchná, zábava na obrazovkách lacná a ja naozoaj nepôjdem do televízie variť, aby som tam účinkoval, to nie je pre mňa. Preto sa teším aj z dcéry, ktorá pracuje, môžem jej veriť, je na ňu spoľahnutie, radí sa so mnou, čo je úžasné. Zažil som si iné u syna, ktorý nepotreboval s ničím pomôcť, všetko chcel riešiť sám, až to napokon nezvládol.
