Film Amnestie, ktorý mal len včera premiéru v Bratislave prináša dramatický príbeh troch rodín. Odohráva sa počas veľkých spoločenských zmien, na ktorých pozadí vzniká nové demokratické Československo. Porážka totality, Havlove amnestie a následné udalosti v leopoldovskej väznici výrazne vstúpia do ich životov. Ján Jackuliak si zahral postavu bachara Hromžíka.
Bola vaša voľba jednoznačná prijať úlohu vo filme Amnestie, keď ste si prečítali scenár?
Samozrejme. Keď mi ho Maroš Hečko poslal, prečítal som si ho v priebehu hodiny, potom som si dal odstup, prečítal znova a zavolal Marošovi, že môžem ísť do toho projektu.
Ťažko sa rozhodujete, keď dostanete scenár či postavu zobrať alebo nie?
Nebýva to ťažké rozhodovanie, takto by som to nenazval, aj keď niektoré scenáre naozaj nemusím. Na druhej strane je to náš chlieb a nejako sa živiť musím.
Čo vás zaujalo na postave väzenského dozorcu vo filme Amnestie?
Hlavne, že sa nezmenil, ostal taký istý po prevrate v 89-tom ako bol pre ním. Stál nohami na zemi, človek, ktorý musel odvádzať svoju prácu v prostredí, ktoré nebolo jednoduché.
Získali ste postavu rovno alebo ste prešli castingom?
Všetci, čo sme vo filme, sme robili castingy.
Priznám sa, vo mne evokoval pocit alibistu…
Nemyslím si, že to bol alibizmus. Mal svoje hranice čo riešiť mohol a čo nie, on tie pravidla striktne dodržiaval, s veľkým pokojom.
Videli ste zostrihaný film prvý raz?
Áno, aj keď boli tu hlasy či dve hodiny nie je veľa. Nie je. Je to výpoveď, ktorá by sa v jeden a polhodine nedala celkom objasniť. Takže som z filmu nadšený.
Ako ste vnímali rok 1989, museli ste si kvôli filmu naštudovať veľa materiálov?
Mal som jedenásť rokov, čo je dosť, aby som si pamätal udalosti, ale samozrejme veľa vecí som si i naštudoval, povypytoval sa.
Okrem toho, že si budete teraz užívať pochvaly za film Amnestie, máte za sebou aj nedávny režisérsky počin…
Priniesol som na Slovensko originálnu brodwayskú verziu muzikálu West Side Story, so živým orchestrom a mám šťastie, že som mohol spolupracovať presne s ľuďmi, s ktorými na tomto projekte spolupracujem. Som šťastný, že to dopadlo fantasticky, je to naozaj veľký úspech, mám z toho počinu radosť.
Do Amnestie ste museli an castingu presvedčiť porotu, že máte na tú rolu, kým do muzikálu West Side Story ste boli vy tým ktorý rozhodoval, kto si tam zahrá.
Aký je rozdiel medzi oboma polohami?
Stojte na inej strane barikády. V hereckej „hantýrke“ tomu hovoríme, lepšie je telefonovať ako čakať na telefón.
Čo vás inšpirovalo k tomu, aby ste uviedli práve tento muzikál, ktorý už má svoju históriu na Slovensku aj v Čechách?
Na Novej scéne to režíroval Ján Ďurovčík, bolo to bez orchestra, vlastne to bolo len také pekné divadlo. Inšpiráciou mi je, že chcem, aby slovenskí diváci mali možnosť vidieť podobné svetové diela v originálnom prevedení aj keď s našimi hercami a v slovenčine, aby nemuseli za muzikálmi cestovať do Prahy či Londýna. Aby si u nás doma pozreli veci, ktoré sú možné urobiť aj u nás.
Prečo práve v ružinovskom kultúrnom dome?
Robili sme spolu s agentúrou Mystic Kuba a dopadlo to dobre, tak ma oslovili, či by sme šli do tohto projektu a ja som súhlasil. Rok a pol sme na tom pracovali.
Mali ste vždy ambície posunúť sa od herectva smerom k réžii?
Áno, mal, veľmi ma to baví a chcem i naďalej robiť réžiu.
Muzikál má ambíciu vycestovať za divákmi aj do iných miest?
Samozrejme, v Bratislave bude nejakých 17 predstavení, myslím, že osemnásť predstavení sa uskutoční potom v rámci Slovenska. To však už je otázka na produkciu, ja som dielo odovzdal a už ho budem chodiť len kontrolovať (smiech).
Čo vás čaká v najbližšej dobe okrem kontrolovania muzikálu a užívania si slávy z filmu Amnestie?
Chcem sa venovať rodine, najbližšie ma čaká syn, ktorému sa chcem venovať, lebo som bol v ostatnom čase dosť vyťažený. Pracovne pripravujem jednoaktovky Čechova, ktoré prinášam na Slovensko v réžii Ivana Blahúta a chystám seriál ako producent. To je všetko, čo o tom môžem zatiaľ povedať.
Ako vnímate podobné počiny filmárov, že vo filme hrajú slovenskí a českí herci, každý si hovorí svojou rečou, žiadne dabingy a podobne?
Veľmi pozitívne, Amnestie je film z doby Československa, tak by bolo zvláštne keby hovorili rečou inou. Jediný Marek Vašut, ktorý tu má postavu Slováka, hovorí po slovensky prenádherne. Od Ani Geislerovej nik neočakáva, aby rozprávala po slovensky.
Ste teda z filmu nadšený?
Som a vrele odporúčam divákom, aby s ho pozreli, nielen že je dobrý, ale má výpovednú hodnotu, je tam trochu aj komercie, fantasticky nakrútené scény na slovenské pomery, takže každý divák si v tom niečo nájde. Po tridsiatich rokoch kam sme to dotiahli.
Zdroj: Anna Olvecká
