10 vecí, ktoré ste (ne)vedeli o ADVENTE! Známa etnologička rozpráva o starých zvykoch

Najkrajšie sviatky v roku sa nezadržateľne blížia, čoho je dôkazom aj prvá adventná nedeľa, ktorej sa dočkáme už tento týždeň. Katarína Nádaská vám prezradí, aké zvyky a tradície sa viažu k tomuto obdobiu.

 

Advent zaviedol do cirkevného kalendára v roku 600 pápež Gregor Veľký. Spočiatku trval 8 týždňov, od roku 922 ho skrátili na 4 týždne, ktoré znázorňujú aj štyri sviečky na adventnom venci. Ľudia dbali hlavne na to, aby sa zmierili s niekým, s kým boli v spore. K štedrovečernému stolu by si totiž mali zasadnúť len tí, ktorí urovnali všetky sváry.

Keďže na poli nebolo čo robiť, počas adventu sa viac zdržiavali v domovoch. Muži opravovali náradie, vylepšovali príbytky alebo vyrábali hračky pre deti. Ženy vyšívali, tkali, párali perie, šili či priadli. Zároveň to bolo obdobie rodinných a priateľských návštev.

Aby ste precítili skutočné kúzlo Vianoc, pripomeňte si staré zvyky. Určite poznáte tradíciu krájania jabĺčka a púšťanie škrupiniek po vode. No vedeli ste, že v minulosti sa obväzovali nohy stola, aby rodina zostala spolu? Že dievčatá zbierali deväť končekov od vianočiek, aby sa vydali? A že sa v prírode vešali jablká, mrkvy a oriešky pre zvieratá? Dodajte Vianociam opäť ten starý nádych, ktorý im patrí. A predovšetkým sa vyberte do prírody

Počas adventu sa ľudia zvyčajne postili. Platil zákaz tanečných zábav a svadieb. Žartovne sa vtedy hovorilo, že aj psy tichšie brešú. Mládež sa však potrebovala stretávať a využívala na to dni na Katarínu, Ondreja, Barboru a Luciu. Boli to večery plné mágie a ľúbostných rituálov.

Obrady ľúbostnej mágie vnímali dievčatá ako zábavu, preto ich zväčša robili spoločne. Na Katarínu a Ondreja sa poschádzali a odlievali olovo cez uško kľúča. Z odliatkov sa potom snažili vyčítať, aké povolanie bude mať nastávajúci.

Barbora je spätá s čerešňovou vetvičkou, ktorú si mali vydajachtivé dievky odlomiť a vziať domov. Ak do Vianoc rozkvitla, zo slečny sa do roka mala stať pani.

Ľudia v dávnej minulosti mali rešpekt pred tmou a verili, že sa vtedy aktivizujú démonické sily, preto stridžie dni. Verili, že sa vedia strigy premeniť na mačku, aby nepozorovane prekĺzli ku kravám a odobrali im mlieko. Osvedčil sa aj strúčik cesnaku, ktorým urobili krížik na dverách maštale.

Na Luciu sa nikomu nič nepožičiavalo a do domu nevpustili nikoho cudzieho. Ak sa ľudia chceli navždy zbaviť bosoriek, na Luciu začali s výrobou dreveného stolčeka, na ktorom nesmelo byť nič zo železa. Dokončiť ho mali na Štedrý deň.

Adventné vence k nám prišli z nemecky hovoriacich krajín. U nás sa ujalo robenie adventného venca najprv v meštianskom prostredí a až v 30. rokoch 20. storočia v ľudovom prostredí. Dnes ich máme takmer v každej rodine či v chráme.

Kedysi  Vianoce neboli o darčekoch. V bežných rodinách to boli skôr duchovné sviatky. Ľudia si viac vážili prítomnosť blízkych. S niektorými sa totiž nevideli celý rok. Vytúženým darčekom v 30. rokoch minulého storočia bol pomaranč. Po večeri ho slávnostne očistili a každému sa ušlo po mesiačiku. Dostať pod stromček knihu alebo korčule bol veľký luxus.

Tešme sa, že počas adventu či sviatkov môžeme byť jeden s druhým. Venujme sa deťom, partnerovi, rodičom, sebe. Skúsme sa ako v minulosti zastaviť a vychutnať si sviatočnú atmosféru plnými dúškami bez toho, aby sme sa dali ovplyvniť komerciou, pretože čaro adventu a Vianoc sa pod jej vplyvom úplne stráca.

Zdroj: https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/etnologicka-nasich-zvykoch-tradiciach-magicky-advent-zacina