Vlastnými slovami Lucia Siposová – herečka

Môj prvý kontakt s umením bol cez môjho otca, ktorý denne cvičil na husliach. Napriek tomu, že nebolo vždy príjemné počúvať to, najviac mi prirástla k srdcu hudba. V jednom kuse som počúvala rádio, nahrávala pesničky na kazeťák a spievala a spievala.

Čo sa týka mojej tvorby, pamätám si na svoju prvú poviedku. Napísala som ju, keď som mala osemnásť. Samozrejme, nie dobrovoľne. Bola to školská úloha. Už vtedy som túžila po originalite, vždy som mala rada extravaganciu. Poviedka bola o mužovi, ktorý skončil na polícii, lebo neodolal peknému zadku na ulici a žena ho udala za obťažovanie. Bola to taká malá provokatívna somarina, ale musím povedať, že ma zarazila naša konzervatívna slovenčinárka. Prišla za mnou a hovorí mi: „Neviem, prečo ste si zvolili takú tému, ale váš štýl písania je vynikajúci. Mali by ste sa tomu venovať.“ Skoro som odpadla. Už vtedy ma písanie rajcovalo, mám pri tom toľko slobody…

 

Najväčší úspech v kariére

Najväčší úspech v mojej hereckej kariére je prirodzene film 360, v ktorom hrá Anthony Hopkins. V živote by mi nenapadlo, že s ním budem v jednom filme. Keď som sa dozvedela, že ma vybrali, nahlas som sa smiala, asi dvadsať minút vkuse. Ani som nevedela, že sa dá tak dlho smiať. No najväčší osobný úspech bolo pre mňa produkovanie nášho filmu Tigre v meste, spolu s Jurajom Krasnohorským. Vytvoriť si niečo podľa svojho gusta, zamestnať ľudí a nakrútiť vlastný film, tomu hovorím veľká vec! Premiéra bude 7. júna tohto roka.

 

Najdôležitejšia osoba v mojom živote

Milujem ľudí a vždy som pripravená pomôcť. Ale najdôležitejšia osoba v mojom živote som ja sama.

 

Tarotové karty, sny, astrológia, numerológia… Čomu z toho verím?

Všetkému a ničomu. Neverím tarotovým kartám, ale verím možno osobe, ktorá ich číta, atď… Som duchovne založená a hľadám odpovede aj inde ako vo vede. A dokonca aj veda priznáva neznáme. Verím, že existuje viacero úrovní bytia. Že sú vnímavejší ľudia, ktorí vidia a cítia viac ako iní a že človek má veľkú moc a vie učiniť zázraky.

 

Moje rodné mesto: Bratislava

Rada z nej odchádzam, a rada sa do nej vraciam. Vyhovuje mi jej veľkosť, poloha, počasie… Som tu doma. Naše ulice sú stále naše ulice. Nie je to mesto okupované prisťahovalcami ako väčšina hlavných miest. Je to príjemné nezaujímavé mesto, ktoré nám nikto neberie, a ktoré od nás nič nechce. Rozčuľuje ma na ňom veľa vecí, ale aspoň je to mesto v pohybe.

 

 

Obľúbené motto:    Nie je to motto, je to len môj postoj: Čas strašne letí, život je krehký, a preto treba žiť! Užívať si života!  

 

Foto: Maroš Datko