Vladimír Hron: Byť zdravý je umenie

Moderátor, bavič a imitátor prišiel na Slovensko, aby opäť divákom predstavil svoj talent. Slovenské publikum miluje a ono mu to opláca návštevnosťou, potleskom a preto sme ho trochu vyspovedali.

Účinkujete v slovenskom  programe spoločne s Milanom Lasicom, ako ho vnímate čo to pre vás znamená?

To je moje detstvo. Humor satirickej dvojice Lasica – Satinský ma v mnohom inšpiroval. Obrovský nadhľad na jednej strane a nadčasovosť i inteligencia na druhej strane, to sú atribúty, ktoré sú dané zhora jedenkrát za sto rokov. Myslím si, že pán Lasica patrí medzi vyvolených, ktorí navyše s týmto darom dokážu veľmi dobre nakladať. Ja osobne kupujem všetky Lasicove CD a DVD, jeho humor ma vždy dostane.

 

Ako si dnes spomínate na svojho objaviteľa Stanislava Procházku, ktorý bol idolom 80-tych rokov, ale žiaľ choroba ho pripravila o život v pomerne  mladom veku?

Nedávno bolo výročie jeho úmrtia a vtedy sú spomienky najsilnejšie. Standa bol pre mňa živou vodou, pretože  som roky moderoval, hral, spieval a neustále som bol regionálnym umelcom v okolí mesta Most. Vo sne by mi nenapadlo, že by som mohol preraziť v Prahe. Myslel som si, že bez známostí tam človek neprenikne, ale naraz sa objavil Standa a otváral mi dvere, o ktorých som si myslel, že sa predo mnou nikdy neotvoria. V televízii Nova dávali súťaž Liga gagov a môj súčasný manažér mi volal, že tam musím ísť, že je to súťaž pre mňa. Zúčastnil som sa, vyhral a bol som objavený. Napriek tomu, že neskôr som sa preslávil hlavne vo verejnoprávnej televízii a na Nove som už nevystupoval, lebo „cejch“ ČT bol silný, tak možno „nováci“ ani netušia, že som ich produkt (smiech). Možno príde čas, kedy ma opäť nájdu. Mám momentáne roboty, že neviem kam skôr skočiť, tak ma netrápi, že mi nevolajú, ale v prípade, že sa predsa len niektorá televízia rozhodne, že by chceli dobrú zábavu, čas si nájdem.

 

Okrem toho, že ste všestranný umelec, hovoríte niekoľkými jazykmi, čo vás inšpirovalo k ich štúdiu?

Taliančinu a angličtinu som si zamiloval ešte red revolúciou, rád som chodil do kina na filmy s titulkami, mal som slabé oči, takže sa mi dosť ťažko čítali a aj preto som chodil na film niekokľkokrát. Najprv som sa snažil čítať titulky, potom porozumieť textu. Takto vyzerala moja výučba jazykov. Spieval som pesničky od Beatles či Abby a takú som  mal perfektnú výslovnosť, že nik mi neveril, že neviem o čom spievam. Asi v štvrtej triede som si našiel učiteľa angličtiny, taliančinu som sa naučil ako samouk a nemčina automaticky – vyrastal som v Sudetoch, tam sa hovorilo nemecky, pozerali sme nemecké programy, ruštinu ma povinne  vyučovali v škole. Mám výbornú pamäť a skvelý sluch takže to ide.

 

Často účinkujete v zahraničí, nemyslím Slovensko, pripravujete sa špeciálne, študujete špecifické humorné záležitosti danej krajiny?

Neprenosná je, podľa mňa, politická satira. Keď som sa venoval politickej satire a chodil som na Slovensko, vedel som, že môžem robiť Vladka Mečiara, ale ťahať sem českých politikov, to by bola satirická sebevažda. Možno pána Zemana, toho poznajú všetci,či Klausa a prípadne knieža Schwarzenberga, ale ostatných nie. Preto volím radšej piesne. České, slovenské, z celého sveta. Včera som spieval Biely kvet od Žbirku, použil som dokonca jeho vtip, ktorý používa, keď vystupujeme spolu. Vždy ma uvedie – teraz príde spevák a umelec, ktorý je na Slovensku taký populárny, že sme po ňom pomenovali dokonca rieku – Hron, Vladimír Hron. Ale samozrejme mám skvelé vzťahy  s Vašom Patejdlom, Petrom Nagyom, pretože pre mňa Československo neskončilo, narodil som sa ako Čechoslovák a tak aj zomriem. Keď idem do Nemecka, je to iné, dávam si čas a snažím sa zistiť čo tam momentálne letí, na youtube si naštudujem. Nikdy nechýba Babička a Včielka Maja po nemecky hlasom Kara Gotta. Drupi, keď ma počul imitovať ho,  smial sa ako kôň, pochválil ma aj Elton John, a to je veľké zadusťučinenie pre umelca, ak vás pochvália takéto megastar.

 

V spleti tých hlasov z celého sveta  ako nájdete hlas Vladimíra Hrona, keď vystupujete sám za seba?

Ja som ja, to nie je problém, problém mám skôr presadzovať sám seba. Pri tom koľko je hviezd na svete, aj u vás na Slovensku, že  si pripadám malý.

 

Napodobňovanie začína niekde na základnej škole, kde imitujeme učiteľov, ktorých nemáme radi…

Rád napodoňujem práve ľudí, ktorých mám rád. Môj prvý hlas, ktorý som imitoval bol Slovák Karol Polák, takže žiaden učiteľ. Mal som zlomenú nohu a keďže som nemohol hrať, poprosili ma, aby som to aspoň komentoval. A úplne spontánne som začal hovoriť hlasom Karola Poláka. Nikdy som sa to neučil, napríklad idem do Nemecka,  v aute si vypočujem Merkelovú a na mieste ju robím. Keď som išiel do Ameriky povedal som si musím dať Bruno Marsa a je to vysoké, s prepáčením, ako prasa, ale dal som ho.

 

Okrem imitovania sa venujete aj zdavému spôsobu života…

Za ostatných 5 mesiacov som schudol 13 kíl, takže ženy počúvajte – cukor, biela múka a mlieko preč z jedálneho lístka. Nahradiť cukor sirupom, múky sa tiež dajú nahradiť pohánkovou, kukuričnou a podobne. Zabezečujem potraviny a manželka varí. Byť zdravý je umenie. Denne hodinová prechádzka, nájdite si na seba čas a uvidíte ako to pôjde dolu. Aj okolo výkladu cukrárne sa dá prejsť tak, že pozriete si výklad a idete dalej. Samozrejme, nesladké nápoje, len bylinkove čaje a čistú vodu…Okrem toho som stretol doktora, ktorý omladzuje. Nie chirurgicky, ale vyčistením tela a je to účinné. Ale nechcem tu o tom hovoriť obsiahle, som mäsožravcom, ale lekár mi zakázal kurence a ja som ich prestal jesť. Aj ja mám hriešne dni, kedy si dám čokoládku, ale pravda je, že som prepadol zdravému stravovaniu, milujem výsledky  – na váhe je vidieť, že to ide, teraz si idem dávať dokopy kondičku a nabrať svalovú hmotu.

 

Prepadli tomu aj vaše deti?

Žijú s nami v spoločnej domácnosti tak samozrejme. Dcéra má 14, končí základnú a syn 19, študuje  dizajn a počítačovú grafiku a hoci by to málokto predpokldal, stále jazdí s nami rád na dovolenky a dokonca na Slovensko. Lomnický štít, Gerlach, Tatry, halušky, šúľance s makom – tie napíšte hrubým písmom. Diéta, nediéta – šúľance musia byť.

 

Ako sa vám darí rodinnú svorku držať po kope?

Snažím sa byť jedným z nich, aj keď občas treba vystúpiť a zvýšiť hlas, vysvetľovať im, že nikdy nebudem nad nimi, ale vedľa nich, aby som pomohol. Autorita musí byť, ale nesmiete stratiť kontakt s detskou dušou. Syn mi dodnes dá pred školou pusu a nevadí mu, že to vidia  kamaráti. To je veľká vec. Nechcem to zakríknuť a verím, že to bude fungovať aj naďalej. Treba, aby v rodine prevládalo dobré a zlé sa vyriešilo k spokojnosti všetkých.