Práve začína ich sezóna, skrytú silu marhúľ možno aj vďaka moderným technológiám využívať po celý rok.
Toto chutné ovocie, nechýba asi v žiadnej domácnosti v podobe džemu či zaváraniny obsahuje množstvo zdraviu prospešných látok. Zaujíma vás, čo všetko marhule dokážu? Sú bohatým zdrojom rôznych prospešných látok, jedna z nich je vraj dokonca účinná v boli s nádorovými ochoreniami.
Marhule obsahujú napríklad látky, ktoré pomáhajú spaľovať tuky, pozor však na konzumáciu tohto ovocia v podobe džemu alebo zaváraniny s pridaným cukrom. Aj sušené marhule obsahujú viac cukru ako rovnaké množstvo čerstvých marhúľ.
Nielen dužina, aj kôstka
Marhule sú aj bohatým zdrojom rôznych vitamínov, napríklad vitamín B5 prospeje vašej pleti, ďalšie látky pomáhajú pri chudokrvnosti a počas tehotenstva. Vitamín B3 pomáha pri únave, dodá energiu, marhule obsahujú napríklad aj látky, ktoré regulujú hladinu cholesterolu, ako aj karotén a silný antioxidant vitamín C.
Aj kôstky marhúľ, presnejšie jadierko v nich obsahuje významnú látku – vitamín B17. Podľa zistení vedcov pomáha zamedziť vzniku a šíreniu rakoviny. Mnohí odborníci preto veria, že vitamín B17 môže byť vhodnou prevenciou onkologických ochorení.
B17 a rakovina
V roku 1952 v San Franciscu prišiel biochemik Ernst T. Krebs mladší so zaujímavou teóriou, že za vznikom rakoviny stojí nedostatok istej látky v strave moderného človeka. Podľa neho ide o zlúčeninu, ktorú objavil vo viac ako 1200 druhoch jedlých rastlín, najmä v semenách rastlín z čeľade ružovitých, ako sú mandle, marhule, trnky, čerešne, nektarinky, broskyne a slivky, ale aj v kukurici, ľanových semienkach, prose či semienkach jabĺk. Túto látku nazval B17, je však známa aj ako laetril či amygdalín.
Teóriu Krebsa potvrdzujú vraj viaceré kultúry, ktoré prijímajú dostatok vitamínu B17 v potrave a rakovinu takmer nepoznajú. Sú to napríklad obyvatelia odľahlých zákutí Himalájí medzi západným Pakistanom, Indiou a Čínou, v malom kráľovstve menom Hunza.
Liek či jed?
„Za tajomstvom účinnosti vitamínu B17 sa však paradoxne skrýva tá istá látka, ktorá vyvoláva aj obavy z jeho používania – kyanid,“ vysvetľuje biochemik Roman Hudec zo Slovenskej technickej univerzity. Molekula B17 sa podľa odborníka skladá z dvoch jednotiek glukózy, jednej molekuly benzaldehydu a jednej molekuly kyanidu, ktorý môže byť pre telo vysoko toxický a vrhá preto v očiach niektorých lekárov na vitamín B17 temný tieň.
Odborník však vysvetľuje, že z molekuly B17 ho dokáže uvoľniť len enzým zvaný beta-glukozidáza, ktorý sa, našťastie, v tele nenachádza v nebezpečnom množstve. Výnimkou sú len rakovinové bunky, kde je ho, naopak, dostatok. Znamená to, že laetril v nich uvoľní svoju toxickú zložku a rakovinové bunky takpovediac „otrávi“. Iný enzým, ktorý dokáže kyanid neutralizovať, totiž rakovinovým bunkám na rozdiel od tých zdravých zasa chýba.
Dva tábory
V súčasnosti sú dva tábory odborníkov. Jedni sa podľa slov primára pražskej Poradne pre civilizačné choroby Karla Erbena snažia dokázať a potvrdiť, že vitamín B17 môže ľuďom naozaj pomôcť zvíťaziť nad onkologickými ochoreniami. Druhí zasa tvrdia, že je v boji s rakovinou neúčinný a označujú ho pre obsah kyanidu za rizikový.
Jadrá marhúľ však určite nejedzte vo väčších množstvách, môžu vyvolať nežiaduce účinky. Pravda je, že aplikovať laetril ako liečivo zatiaľ vo väčšine krajín povolené nie je a vitamín B17 môžete nájsť na trhu len ako súčasť výživových doplnkov, ktorých neškodnosť schválili príslušné štátne orgány.
Autor: Miriama
Foto: Shutterstock
