Román o malebných parížskych uličkách, útulných kaviarňach, lahodnom syre a ľúbostnom trojuholníku
Jednou nešťastnou láskou sa život zďaleka nekončí. Svoje o tom vie aj Ella, ktorá už osem rokov chodí so svojím priateľom. Očakáva, že ju čoskoro požiada o ruku, no spoločná večera sa prekvapivo skončí rozchodom. A tak sa Ella na prahu tridsiatky so zlomeným srdcom zbalí a vyberie do romantického Paríža. 
Je rozhodnutá žiť akčnejšie, dobrodružnejšie a s vášňou. Hoci neovláda jazyk a v novom meste nikoho nepozná, veľmi rýchlo si zvyká na malebné parížske uličky, kaviarne a… príťažlivých Francúzov.
Jedného dňa na potulkách Parížom objaví kúzelný obchodík s tými najlahodnejšími syrmi, ktorý vlastní priateľský Serge. Aj vďaka nemu sa Ella odvážne vydáva na dobrodružnú cestu za kulinárskymi zážitkami, ale aj za novou láskou. Situácia sa však skomplikuje, keď sa zoznámi s okúzľujúcim Gastonom, ktorý ju celú poblázni. Ella ani netuší ako a zrazu sa ocitá uprostred milostného trojuholníka, pričom jej život naberá nečakaný spád…
Prečítajte si úryvok z knihy:
Dokelu, už si o mne myslí, že som syrový nenažranec.
„Všetko s mierou,“ dodal.
Typicky francúzska mentalita, napadlo mi. Nechajte
ma osamote s bochníkom Brie a celou bagetou a uvidíme
kto z koho.
„Práve mi prišiel tovar, ktorý by vás mohol zaujať,“
usmial sa.
Ďalšie odporúčanie? Začínala som sa cítiť namyslene. Teraz už len musím zapracovať na svojich hereckých
schopnostiach a predstierať, že môj jazýček je dostatočne
francúzsky na to, aby som ten syr ocenila.
„Hmm,“ odvetila som nervózne a trochu som sa bála,
či dnešný syr nebude ešte ostrejší ako ten rokfort minule.
„Je to kozí syr, Sainte-Maure de Touraine. Keď je
čerstvý, je jemný, biely a mäkký, no ako starne, tmavne a jeho chuť je intenzívnejšia. Tento je starý, musíte
ochutnať.“ Podal mi plátok.
„Fajn, poďme na to,“ súhlasila som a vložila si ho do
úst. Serge urobil presne to isté. Ako vravel, syr bol zrelý, no svieži, v strede nadýchaný a smerom k mazľavým
okrajom sa roztekal. Zavrela som oči a snažila sa vnímať
tú rôznorodosť chutí, ale dopadlo to tak, že som ho len
lačne prehltla.
„Kúsok si vezmem,“ vyhlásila som, hoci som zúfalo
túžila zjesť celý bochník.
„D’accord,“ pritakal a šiel mi syr zabaliť.
Lámala som si hlavu v snahe vymyslieť, ako pokračovať v rozhovore a prekonať tú pomyselnú hranicu klasického vzťahu medzi predavačom a zákazníkom.VICTORIA BROWNLEE
118
„Máte tu teda naozaj veľmi veľký výber,“ bolo to najlepšie, čo mi napadlo.
„Inak by to nebola príliš dobrá fromagerie,“ pripustil
s úsmevom.
„Viete čo? Myslím, že keď tu už žijem, ochutnám
každý jeden druh francúzskeho syra,“ navrhla som neuvážene.
„To sa vám nepodarí!“ takmer vykríkol.
„Ako to myslíte, že sa mi to nepodarí?“
„Máme skutočne veľa druhov.“
„To je dobre, pretože syry milujem.“
„Nie, vážne. To môže napadnúť iba bláznovi,“ zatváril sa znepokojene.
„A podľa mňa je to skvelý nápad,“ namietla som, pretože som chcela naňho zapôsobiť.
„Asi netušíte, koľko rôznych syrov máme vo Francúzsku.“
„Nie. Odhadujem tak okolo stovky. Nemal by byť
problém ochutnať ich všetky.“
Serge sa rozosmial. „Chcel by som vidieť, ako ich všetky vyskúšate. Navyše by to bol pre mňa dobrý obchod.“
„Fajn, tak prečo nie? Už som dokázala v živote aj
ťažšie veci. Toto bude príjemná výzva.“ Cítila som sa
rozhodne a takmer som mala chuť Sergea vyprovokovať.
To, že som si zohnala prácu a našla byt, mi dodalo pocit,
že tu zvládnem všetko. A keď mi Serge tvrdil, že nie,
akoby tým prilieval olej do ohňa.
„Bude to veľká výzva,“ namietol. „Naozaj si nie som
istý, či ju zvládnete.“119
ZA LÁSKOU DO PARÍŽA
„Chcete sa staviť?“ opýtala som sa zo žartu.
„Áno. A myslím si, že nie je možné, aby ste tú stávku
vyhrali.“
„Neveríte, že to dokážem, Serge?“
„D’accord,“ súhlasil. „Ak ste si istá: stavím sa, že nezvládnete ochutnať za jeden rok všetky druhy francúzskych syrov.“
Zasmiala som sa. „Nemôže to byť také ťažké. Jesť
syry niekoľkokrát týždenne mi znie ako rajská hudba.
Čo vyhrám, ak uspejem? Vstúpim do siene slávy jedákov
syra? Zavesíte si moju fotku na stenu?“
„Dobre, Ella. V tom veľmi nepravdepodobnom prípade, že ochutnáte každý jeden druh francúzskeho syra,
vás vezmem na večeru do La Tour d’Argent. Okrem
toho, že majú fantastický výber syrov, je to jedna z najstarších reštaurácií v Paríži. Medzi reštauráciami je to
pojem.“
Fíha, to som teda nečakala! Určite je to aj jedna z najdrahších reštaurácií v meste.
„Dohodnuté,“ súhlasila som a veľmi sa nezamýšľala,
čo to pre mňa znamená. „Stávku prijímam. Na večere
chodím veľmi rada.“
„Ak teda ochutnáte v priebehu jedného roka každý jeden francúzsky syr, zoberiem vás na večeru. A ak sa vám
nepodarí ochutnať ich všetky, pozvete na večeru vy mňa.“
„Platí,“ podala som mu ponad pult ruku, aby som
spečatila našu stávku. Akoby mnou prešla elektrická
vlna; nadšenie zo syrovej výzvy ma poriadne nabudilo.
Pri pomyslení na to, že mám pred sebou nejaký cieľ, to VICTORIA BROWNLEE
120
vo mne až vrelo: musím jesť syr, aby som vyhrala veľmi
luxusnú večeru so svojím novým priateľom. Až po potrasení rukami mi napadlo, že som mu mohla navrhnúť,
že – v tom veľmi nepravdepodobnom prípade, ak by som
prehrala – ho vezmem do pravej austrálskej reštaurácie.
Rozhodne si nemôžem dovoliť hostiť niekoho v La Tour
d’Argent.
„Želám vám veľa šťastia, Ella. V každom prípade
si myslím, že vyhrám ja,“ zastrájal sa Serge a žmurkol
na mňa.
Prečo sa tvári odrazu tak namyslene?
„Takže, koľko presne máte vo Francúzsku druhov
syra?“ opýtala som sa, rozhliadajúc sa po obchode, a môj
mozog sa konečne začal preberať k životu.
„Viac ako tristošesťdesiatpäť druhov,“ odpovedal.
„Aby sme to však zjednodušili, môžeme to brať ako
každý deň v roku jeden nový druh syra. Vari ste nikdy
nepočuli slávny de Gaullov citát o tom, že je nemožné
vládnuť národu, ktorý má toľko rôznych druhov syra?“
Lišiacky sa na mňa pozrel, akoby ma práve ľsťou prinútil
zaplatiť mu večeru.
„Máte tristošesťdesiatpäť rôznych druhov syrov? Naozaj?“ Neverila som. „Povedzte mi, že preháňate.“
„Tristošesťdesiatpäť, ale týmto Sainte-Maure de
Touraine ste to už znížili na tristošesťdesiatštyri,“ odvetil
Serge a podal mi môj syr.
Bože, na čo som sa to práve podujala?