Mladá autorka Veronika Savarijová napísala po absolvovaní niekoľkomesačnej lekárskej misie na ťažko skúšanom karibskom ostrove Haiti román inšpirovaný týmto prostredím s názvom Keď na Haiti padá dážď. Knihu jej pomohli uviesť do života jej kolegyňa a kamarátka Jana Benková a Michal Patočka, lekár a umelec, na krste v jednom z bratislavských kníhkupectiev.
„Je to príbeh ľudí, ktorým sa vďaka vzájomnému stretnutiu zmení život a jeho veľká časť sa odohráva v Haiti – na mieste, kde som strávila niekoľko mesiacov na misii i ja sama,“ povedala o knihe spisovateľka. „A hoci nejde o autobiografický príbeh, miesta, situácie a problémy, ktoré hlavní hrdinovia na ostrove prežívajú, sa vo väčšine prípadov stali mne. Rovnako ako ich meniace sa názory na rozvojovú krajinu a to, čo si z nej odniesli. Dokonca aj ľudia, ktorých stretávajú, sú skutoční.“ A čo Veroniku Savarijovú na Haiti prekvapilo? „Každý deň na misii bol pre mňa prekvapením! Bývala som na okraji menšieho mesta Jacmel na juhu Haiti a všetko bolo iné, ako som dovtedy zažila. Jedla som prevažne ryžu s fazuľou a kokosovou šťavou, mala som obmedzený zdroj tečúcej (nepitnej) vody, elektrina fungovala pár hodín denne a okolo kliniky sa hemžila miestna komunita ľudí, ktorí odo mňa neustále pýtali peniaze. Tam, kde som žila, bolo veľa iba prírodných ciest a odpadky číhali na každom rohu. Videla som chudobných a chorých ľudí, ktorí spali vo vlhkých chatrčiach bez postele a pitnej vody. Na druhej strane sa v kopcoch týčili haciendy. Do ambulancie chodili nahé deti plné parazitov, ale aj ženy, ktoré užívali antikoncepciu a ukazovali mi krásne namaľované nechty. Hoci tých bolo pomenej, aj tak sa môj život náhle odvíjal v samých extrémoch. No čím dlhšie som tam bola, tým radšej som trávila čas medzi chudobnejšími, a teda v komunite okolo misie. Navštívila som aj ľudí žijúcich v horách a počúvala o častiach Haiti, kam nevedie takmer žiadna cesta. Postupne mi chaos tejto krajiny začal pripadať ako raj, ktorý ma učil, čo je v živote dôležité. Cítila som sa slobodná a plná sily, aj napriek tomu, že okolo mňa bola bieda a strach… Nebolo to len Haiti, ktoré ma neustále prekvapovalo, ale aj moje pocity, ktoré sa pod jeho vplyvom menili.,“ povedala nám.
Foto: Zuz Kocianová a archív V. Savarijovej
