Rozhodla sa, že sa vráti domov, do Anglicka. Do domu, odkiaľ pred rokmi ušla. Odišla od otca, od divadla, ktoré otec viedol, od hercov, ktorí s nimi žili v dome. Po rokoch sa vracia späť do prázdneho domu, lebo otec po jej odchode zrušil divadlo a tiež odišiel. Nikto nevie kedy a kam.
Návrat je príbeh o tom, čo nám môžu priniesť skutočné návraty…ale aj vziať.
Návrat v tejto knihe znamená návrat z USA do Anglicka, do rodného domu, k divadlu, k fotografovaniu, k otcovi, k pokračovaniu predchádzajúceho života a záverečnej smrti, pretože má rakovinu a zostávajú jej posledné týždne života.
Dom nie je v najlepšom stave, roky stál prázdny a chátral. Zo všetkých kútov sa na ňu valia spomienky – na detské strachy, na otcov svojrázny prístup k životu a výchove, na ľudí od divadla.
„Otec mi vždy zakazoval klásť otázky. Hovoril, že otázky kladú iba ľudia, ktorí sami nevedia, čo povedať. Mne sa to vtedy zdalo nezmyselné a brala som to ako ďalší následok jeho divnej povahy, no v istom zmysle mal pravdu. Prázdne, formálne vety plné neistoty neskôr začali štvať aj mňa…“
Napokon sa rozhodne, že dá dom do poriadku a po meste vylepí plagáty s textom:
Zahrajte sa na človeka, ktorým by ste chceli byť. Ktorým ste, ale neodvážite sa byť. Ktorým nemôžete byť. Skúste byť niekým iným. Aspoň na chvíľu. Doprajte si ten luxus a zabudnite na to, ako žijete.
Založí nové divadlo. Ľudia sa pristavujú pri plagátoch, prečítajú si ich a prídu do divadla. Zahodia predchádzajúce existencie, stanú sa hercami a každý večer žijú chvíľu iné životy.
Je ich spolu tridsať, s režisérom tridsaťjeden.
Autorka Alica Bartková tak vpletie do deja tridsaťjeden príbehov, tridsaťjeden zmenených osudov. Divadlo má úspech, diváci sa len tak hrnú. A s nimi aj peniaze.
Celou knihou NÁVRAT sa ako leitmotív vinie rozprávanie o Beethovenovi, autorka komentuje dej krátkymi príhodami z hudobníkovho života a myšlienka jeho Ódy na radosť je mottom knihy. Ironicky tak poukazuje na naše márne snahy. Túžbu po lepšom a zaujímavejšom živote, ktorú máme všetci zakódovanú v génoch…no realita naše sny ignoruje. Vyberie nám určité roly, ktoré nie vždy prijmeme a nie každý máme toľko odvahy a sily zmeniť to.
