Tradícia ovocných destilátov

Klenotom v pivniciach našich dedkov a už aj manželov je ovocie v tekutom stave, ako nám ho radi prezentujú. Tento poklad je z pravých ovocných destilátov, ktoré vznikajú kvasením z konkrétneho ovocia s obsahom alkoholu od 50 do 70 percent. A kým z nich vznikne slivovica, hruškovica, marhuľovica, višňovica, mirabelkovica, malinovica, ríbezľovica a iná -ica alebo -ička (borovička), destilujú sa minimálne dvakrát.

Pojem slivovica je so Slovenskom spätý ako bryndza a s Moravou ako olomoucké tvarôžky. A Slovensko a Česko dosiaľ spája – hruškovica dosahujúca cenu francúzskych koňakov. Slovensko a Česko sú totiž jej hlavnými producentmi. Rovnako drahá je aj drienkovica; na výrobu jedného litra treba pätnásť- až dvadsaťtisíc plodov zo zákonom chránených kríkov. Bazovica z plodov bazy čiernej je taká vzácna, že sa jej fľaše číslujú, a za rovnako výnimočné sú považované malinovica, černicovica, trnkovica a čučoriedkovica. Unikátnym destilátom je pivovica, ktorá sa odporúča k divine a hovädziemu mäsu, a tiež voňavá borovička, ktorej dnes máme najviac chránených značiek v Európskej únii. Destilát z borievok, ktorý začala v roku 1933 priemyselne vyrábať Prvá trenčianska borovičková továreň, sa vraj už vtedy exportoval do USA.

Takéto skvosty v našich pivničkách nenájdete, ale už sa začína míňať minuloročná jabĺčkovica, či vzácna slivovička, alebo hruškovica. Prajem váám, aby ste mali svojho dodavateľa, či aspoň dobrého suseda, ktorý vás občas ponúkne.

Pripravila Inka