Odhaliť príčiny vzniku obávanej diagnózy a nájsť liek, ktorý by dokázal poraziť najväčšieho strašiaka súčasnosti, je najdôležitejšou výzvou modernej medicíny. Čo ak nám však kľúč k prevencii a liečbe celý čas leží priamo pred očami?
Ak by sa vám v roku 1952 bola naskytla v San Franciscu možnosť stretnúť sa s doktorom Ernstom T. Krebsom mladším, vypočuli by ste si zaujímavú teóriu o rakovine. Ako biochemik nevidel za vznikom choroby neznámy vírus, baktériu či jed, ale nedostatok istej látky v strave človeka. Látkou je zlúčenina, ktorá sa hojne vyskytuje vo viac ako 1200 druhoch jedlých rastlín. Pomenoval ju vitamín B17, známa je aj pod označeniami laetril či amygdalín.
Amygdalín sa nachádza prevažne v semenách rastlín z čeľade ružovitých, ako sú horké mandle, marhule, trnky, čerešne, nektárinky, broskyne a slivky, ale aj v kukurici, ľanových semienkach, prose či v jadierkach jabĺk. Ich jadrá z jedálneho lístka prakticky vymizli. Takzvanú „vitamínovú teóriu“ prevencie a liečby rakoviny potvrdzujú mnohé kultúry sveta, ktoré vitamín B17 v strave hojne prijímajú a rakovinu takmer nepoznajú. Patria k nim obyvatelia odľahlých kútov Himalájí, medzi západným Pakistanom, Indiou a Čínou, v kráľovstve Hunza. Jedálny lístok obohacujú marhuľovými jadrami, z ktorých lisujú výživný olej a používajú ho vnútorne a zvonku. Jedia veľa zeleniny, pohánku, proso, semienka lucerny, naklíčené strukoviny a rôzne drobné plody. Ich strava obsahuje asi 9-násobne viac vitamínu B17 ako priemerná diéta človeka z industrializovanej spoločnosti.
Prvú správu o najväčšom bohatstve obyvateľov malého kráľovstva – dlhovekosti a absencii rakoviny – priniesol v roku 1922 tím lekárov, ktorého členom bol aj britský chirurg Robert McCarrison,. Poznatky o životnom štýle obyvateľov Hunzy, ktoré pribúdali, sa postupne prepojili. Zistili sa ďalšie spoločenstvá ľudí, ktoré žili odrezané od okolitého sveta a konzumovali jedlo chudobné na sacharidy, bohaté na rastlinné proteíny, minerály a vitamíny, najmä na vitamín B17. Odborníci postupne dospeli k názoru, že miera absencie rakoviny je priamo úmerná množstvu vitamínu B17 v prirodzenej strave.
Tento na prvý pohľad sľubný príbeh má však aj druhú stránku. „Za tajomstvom účinnosti vitamínu B17 sa totiž, paradoxne, skrýva látka, ktorá vyvoláva aj obavy z jeho používania – kyanid,“ vysvetľuje Roman Hudec, PhD. Molekula B17 sa skladá z dvoch jednotiek glukózy, jednej molekuly benzaldehydu a jednej molekuly kyanidu, ktorý môže byť pre telo vysoko toxický, a tak vrhá na vitamín B17 tieň. Z molekuly B17 ho však dokáže uvoľniť iba enzým zvaný beta-glukozidáza, ktorý sa v tele nenachádza v nebezpečnom množstve. Dostatok je ho len v rakovinových bunkách. V nich laetril uvoľňuje svoju toxickú zložku a „otrávi“ ich, keďže iný enzým, ktorý kyanid neutralizuje, im chýba.
„Sú dva tábory odborníkov – jeden prináša dôkazy o tom, že vitamín B17 môže ľudstvu pomôcť zvíťaziť nad onkologickými ochoreniami, druhý tvrdí, že laetril je v boji s rakovinou neúčinný a vzhľadom na obsah kyanidu rizikový,“ dopĺňa doktor Erben. Pravdou je, že aplikovať laetril ako liečivo nie je zatiaľ vo väčšine krajín povolené a vitamín B17 možno na trhu nájsť len ako súčasť niekoľkých doplnkov výživy.
Dr. Krebs mladší navrhol svojho času minimálnu dennú dávku vitamínu B17, 50 miligramov pre dospelého človeka. Vyššiu dávku odporúčal ľuďom s dispozíciou na rakovinu, ešte viac tým, čo už ochorením trpia. Najlepší by bol, samozrejme, príjem vitamínu v čistej prírodnej forme. Nie je však vždy úplne reálne jesť množstvo ovocia aj s jadrami, ktoré navyše nechutia najlepšie a ak ich skonzumujete priveľa, môžu vyvolať nežiaduce vedľajšie účinky. Jednoduchšie je zabezpečiť si optimálne množstvo tejto pozoruhodnej látky vo forme doplnkov výživy.
Pripravila Katarína
