Stres náš každodenný

Stres náš každodenný

Ak človek nie je trénovaný a dlhšie beží, po chvíli už nevládze a musí si oddýchnuť. Fyzické preťaženie organizmus signalizuje takmer okamžite a donúti človeka oddýchnuť si. Psychickú zaťaž však možno podceňovať a premáhať svoje sily, pokiaľ to len ide.

Dlhodobé preťažovanie však vedie k chronickej únave a k zníženiu fyzickej aj psychickej výkonnosti. Po určitom čase sa preťaženie nepriaznivo prejaví na duševnom či telesnom zdraví, zväčša na oboch. Preto je dôležité, aby sa tí, ktorí pracujú nielen fyzicky, ale prevažne duševne, naučili rozpoznávať signály svojej únavy a do svojho denného režimu zaradili okrem pracovného planú aj aktívny a pasívny odpočinok, správne stravovanie a najrozličnejšie techniky na odbúravanie každodenného stresu.

Podľa prieskumu* má život bez stresu len desatina ľudí. Hlavným zdrojom stresu pre väčšinu ľudí je práca, ktorú nasleduje finančná situácia a vzťahy s ľuďmi mimo rodiny. Zdravotný stav –  či už vlastný alebo blízkych, je až na štvrtom  mieste. Potreba materiálneho zabezpečenia je charakteristická pre nervóznu dobu plnú neistôt.

Odolnosť voči stresu závisí najmä na aktuálnom psychickom stave, životnom postoji a vnútornej spokojnosti človeka. Napríklad ženy v domácnosti, ktoré sú nespokojné so svojím postavením, majú vysokú hladinu stresového hormónu v krvi. Preto ľudia, ktorí majú zlú náladu, sú nespokojní a pesimistickí, prežívajú ďaleko viac stresu než ľudia, ktorí mávajú dobrú náladu.

Ako zvládnuť prvý nápor stresu

  1. Pozorne sledujte každý svoj pohyb, napríklad chôdzu. Sústreďte sa na najmenšie detaily pri dotyku chodidiel s podložkou, zapájanie svalov, kĺbov.
  2. Upravte držanie svojho tela tak, aby bolo pekne vystreté, ale nie napäté.
  3. Pozorujte svoj dych. Vedome prehĺbte dýchanie, predĺžte výdychy. Odpočítajte si dĺžku nádychu a výdychu a výdych predĺžte na dvojnásobok. Sledujte, ktoré časti pľúc sú zapojené do procesu dýchania, môžete aj rezko kráčať a počítať si v rytme krokov.
  4. Ak sa neviete striasť dotieravých myšlienok, nadýchnite sa, zadržte na chvíľu dych a potom s výdychom pošlite všetky myšlienky a napätie do zeme, akoby to z vás stieklo. Zopakujte to viac krát.
  5. Pozorujte spôsob svojej reči. Spomaľte ju, stíšte a znížte hlasový prejav. Stále si to uvedomujte, najmä pri vzrušenej diskusii.
  6. Predstavte si seba ako pokojnú, láskavú osobu. Pokúste sa na mieste odpustiť tomu, kto vám ubližuje. Vyslovte si v duchu nejakú pozitívnu autosugesciu: som úplne pokojný, želám ti len dobre, odpúšťam ti.
  7. Máte právo povedať aj nie a nemusíte to zdôvodňovať. Stresom je, keď hovoríte áno, ale v duchu odmietate.

Psychická ani fyzická záťaž nemusí byť pre organizmus len škodlivá. Primeraný stres môže byť dokonca prospešný, pretože mobilizuje sily. Výkon však rastie len do určitej miery. Akonáhle vnútorné napätie prerastie určitú hranicu výkonnosť klesá..

Autor: MUDr. Pavel Malovič

* Reprezentatívny kvantitatívny prieskum medzi obyvateľmi SR vo veku od 18 rokov realizovala v septembri 2016 agentúra Focus.

Stres náš každodenný