Silvia Beláková – choreografka a tanečníčka sa teší na najkrajšiu rolu

Silvia Beláková - choreografka a tanečníčka

Narodila sa v roku1980 v rodine, kde sa umenie skloňovalo vo všetkých pádoch. Otec, spevák a muzikant Ľubo Belák, teta Jana Beláková kedysi speváčka, matka skvelého bubeníka Martina Valihoru, obaja rodičia dlhé roky zamestnaní v televízii.

Silvia však k spevu neinklinuje dodnes, hoci ju otec nahováral, aby s ním prespievala rodinný hit – Povedz mi, otec…  Učaroval jej tanec, vyštudovala   pedagogiku  moderného tanca a vyučuje v tanečnom divadle  Bralen, kde kedysi začínala.  Účinkovala v mnohých muzikáloch v Česku i na Slovensku, sama robila choreografiu Fidlikanta na streche, Rent v Zlíne, v DAB Nitra Aj kone sa strieľajú a v mnohých ďalších. Pred pár dňami sme ju stretli ako choreografku muzikálu Janka Ledeckého IAGO, a to mesiac pred pôrodom.

Na tlačovej konferencii ste sa vyznali, že je pre vás veľká česť robiť choreografiu na pôvodnom muzikáli Janka Ledeckého IAGO, čím je výnimočná táto choreografia?
Janka Ledeckého vnímam dlhšiu dobu ako autora muzikálov, napokon toto je jeho štvrtý v poradí,  a preto ma potešilo, že môžem pracovať na jeho autorskom výtvore. Svetoznáme muzikály majú výhodu, že si môžete pozrieť aká choreografia tam bola, čo herci robili, ako, môžete sa inšpirovať alebo aj úplne uletieť.  V pôvodnom muzikáli môžete práve choreografiou dopomôcť k úspechu diela a je to výzva. Vychádzala som z prvotného scenára, sú tam metaforické prvky, ten tanec nie je prvoplánový, každá choreografia má svoje miesto a opodstatnenie. Nie je to tanečný muzikál. Takže teraz vlastne mám dve premiéry, jednu na javisku a jednu v mojom osobnom živote.

Ako ste sa s Jankom našli?
Podnet vyšiel z Novej scény, ale na konkurze aj s Jankom aj s režisérom Robertom Johansonom, ktorý muzikál spoločne s Jankom režíruje, sme si sadli pracovne aj ľudsky a funguje to.

Ste v radostnom očakávaní, bábätko  má prísť na svet o mesiac, ako sa cvičí choreografia v tomto stave?
Úplne dokonale, odporúčam každej žene, pokiaľ je v poriadku, nech tancuje, nech vymýšľa choreografie. Oveľa lepšie som sa cítila na javisku s tanečníkmi ako potom doma, kde mi bolo ťažšie, zaoberala som sa vecami, na ktoré na javisku nemám čas.

Otec, teda váš –  Ľubo Belák sa teší na úlohu dedka?
Teší sa veľmi, bude mať vnuka, je v takom radostnom očakávaní, že už sa nevie dočkať.

Tešíte sa aj vy na materskú, lebo váš život to bola cesta z projektu do projektu, keď som sa otca na vás pýtala, keď sme sa niekde stretli, hovoril, že veľa pracujete?
Áno, tie sezóny jedna za druhou boli náročné, plánovane som mala v úmysle trochu vypadnúť z tej šialenej divadelnej jazdy a myslím, že som si vybrala tú najkrajšiu cestu.

Čo iné by ste si vedeli predstaviť, keby neprišlo bábo?
Pocestovala by som, ale tým, že divadlo je o emóciách, katarziách, viem že materstvo  ma absolútne naplní, takže sa teším.

Okrem tanca odporučíte tehotným ženám aj špeciálny jedálniček, vy ste veľa nepribrali…
Nedávam si pozor na stravu, ale nemám špeciálne chúťky, nikdy som sa nejako zvlášť neprejedala, naďalej milujem segedínsky, bravčové  s kapustou a knedľou, čokoládu a zmrzlinu (smiech).

Vypadnete úplne z tanečného sveta na materskú úplne, tak na tri roky?
Nie úplne, o rok už mám zase dohodnuté nejaké spolupráce aj tu na Novej scéne. Takže uvidíme ako dlho vydržím bez divadla.

Otec dobre poznal ako to chodí v šoubiznise, neodhováral vás, aby ste si vybrali inú cestu?
Keď sa obzriem spätne, nespomínam si, že na niečo by ma doma nahovárali, alebo od niečoho odhovárali, skôr sme sa rozprávali, či niečo chcem alebo nechcem. Veľkú podporu som od rodičov pociťovala vo všetkom, čo som robila a myslím, že tam bolo aj trochu hrdosti, keď sa mi darilo.

Keď tak teraz bilancujte, pred pôrodom môžete, je taká choreografia, na ktorú ste vy pyšná, že aj toto som dala?
V Mestskom divadle Zlín som robila s Dodom Gombárom – Fidlikanta na streche, ktorý je nádherne napísaný, krásne, citlivo. Všetky veľké tituly, ktoré som robila boli pre mňa školou  a zážitkom.

Pripravila Anna Olvecká