Faraón Tutanchamon vládol v starovekom Egypte približne v rokoch 1333-1323 pnl. Okolo jeho existencie existuje množstvo dohád a nejasností: nie je isté, kto boli jeho rodičia, na jednotlivých portrétoch sa podobá viac na ženu ako na muža, záhadou je aj jeho smrť….
Záhadný panovník Tutanchamon
Jeho hrobku objavil archeológ a egyptológ Howard Carter, bolo to v Údolí kráľov a až po takmer 3270 rokoch od jeho pohrebu.
„Musel som sa celou silou ovládať, aby som dvere hneď nevytlačil,“ napísal oveľa neskôr Carter. Poslal telegram svojmu priateľovi a sponzorovi lordovi Carnarvonovi do Anglicka: „konečne skvelý objav v Údolí. Jedinečný hrob s neporušenými pečaťami. Až do Vášho príchodu bude všetko čakať. Blahoželám! „ Vzápäti prišla odpoveď :“ Prídem čo najrýchlejšie! Carnarvon.“
carter s Carnarvonom, ktorý spolú s dcérou pricestoval 23.novembra sa postavili před druhé zapečatené dvere v hĺbke osem a pol metra od vstupného portálu. Na dverách bola viditeľná pečať kráľa Tutanchamona – ale aj odtlačky pečatí z iných období, ktoré naznačovali, že už tu bol niekto pred nimi. Snáď by však nebol zapečatený už vykradnutý hrob?! Istotu im mohol priniset až samotný vstup za dvere hrobky – chodba však bola zasypaná kameňmi. Po niekoľkodennej práci narazili robotníci v desaťmetrovej hĺbke na ďalšie dvere. Tu všakarcheológovia objavili úzky tunel, ktorým do hrobky niekedy dávno prenikli zlodeji. Nálada klesla na bod mrazu….
Howard Carter vysekával trasúcou sa rukou malú dieru do nových dverí s Tutanchamonovou pečaťou. Za vchodom bol malý priestor a keď ho ožiarila lampa, všetci onemeli úžasom. Pohrebná komora bola plná drahocenných predmetov, ktoré boli na seba nahádzané vo veľkom množstve. Z miestnosti na nich hľadeli rôzne figuríny, ktoré sa podobali na zvieratá, sochy ľudí, zlatom vykladané truhly, postele, vozy a veľké množstvo drahocenných nádob…
Až 27.novembra 1922 rozobrali dvere a vstúpili dnu. To už mali so sebou elektrickú lampu, ktorá odrážala trblietanie zlatých predmetov vrátane očarujúceho zlatého trónu. Komora obsahovala predmety nevyčísliteľnej hodnoty a aby bola ich hodnota zachovaná, nesmeli sa ponáhľať s ich odobratím z komory. Každý kus nájdených drahocenností musel byť špeciálne zakonzervovaný, čo si vyžiadalo veľa času.
Predná komora bola vyprázdnená v polovici Februára a až potom mohol byť otvorený vchod medzi dvoma mohutnými strážcami.
To, čo Carter uvidel presahovalo všetky očakávania. Oproti nemu bola masívna stena z rýdzeho zlata! Všetci okolo vedeli, že sa jedná o prednú stenu ohromnej pozlátenej skrine, pravdepodobne najdrahšej truhly, akú kedy človek spatril. Mala monumentálne rozmery (5×3,30×2,73 metra), bola zamknutá a neporušenou pečaťou. To bolo opäť dôkazom, že vo vnútri ležala neporušená a nedotknutá múmia! Napätie vrcholilo…všade bolo cítiť prítomnosť mŕtveho kráľa, ktorému všetci preukazovali potrebnú úctu.
Múmia
Následne sa vyskytli spory medzi egyptskou vládou a povoleniami k vykopávkam, čím sa samotné objavovanie vnútra spomalilo. Až na prelome rokov 1926 a 1927 mohol Carter definitívne otvoriť poslednú zlatú skriňu a pozrieť sa do takmer tridsaťtri storočí ukrytej tváre.V druhej skrini ležala ešte tretia a v nej konečne obrovská zlatá truhla , v ktorom uvideli toľko očakávaný sarkofág, dlhý 2,75metra a vysoký 1,5 metra. Pri jeho nohách rozprestierala ochranné krídla bohyňa, ktorá ho chránila pred votrelcami. Rozobrať a vynosiť jednotlivé časti štyroch zlatých skríň si vyžiadalo 84 dní ťažkej práce. Až následne po odstránení obalu sa objavila zlatá podoba Tutanchamona, ktorá žiarila akoby práve vyšla z dielne. Dokonale vymodelovaná hlava a ruky, ktoré boli v prekríženej polohe a držali kráľovské insignie-vejár a barlu. Vo vnútri truhly hľadela na Cartera pokojná mladučká tvár, osemnásťročný kráľ bol pokrytý množstvom šperkov, zabalený niekoľkými vrstvami zlata a drahokamov.
Odpoveď na otázku,prečo bol takýto mladý panovník pochovaný s toľkou nádherou a bohatstvom sa už bohatstvom sa už pravdepodobne nikdy nedozvieme…
