Rozhovor s Máriou Valenčíkovou, známou pod umeleckým menom Hula.

Jej obrazy vás ihneď zaujmú výraznou farebnosťou, podmaňujúcou ženskou energiou a sexi vitalitou. Či už je to zasnívaný pohľad plavovlasej krásky, alebo uhrančivý výraz stopárky- bojovníčky, netreba pochybovať o tom, že  presne vedia, odkiaľ pochádza ich sila.

Ešte pred nedávnom ste boli neznámou študentkou dizajnu na STU.  Dnes je o vás veľký záujem, vaše obrazy sa páčia a predávajú sa. Kedy podľa vás prišlo k tomuto obratu a čo mu predchádzalo?

Aktívne som sa začala venovať maľbe približne pred dvoma rokmi, predtým som tiež tvorila, lebo ma to veľmi bavilo, ale bolo to skôr len príležitostne, alebo v rámci predmetov v škole. Prvým, asi hlavným podnetom bolo, že som sa poprvý raz celkom náhodne zúčastnila prieskumu prác na katedre maľby a veľkorozmerné  diela  jej študentov vo mne vzbudili myšlienku, že nemusím len kresliť ceruzkou na papier a dostala som veľkú chuť skúsiť niečo vačšie… A stalo sa.

 

Zdá sa, že sa vám podarilo doslova “trafiť do čierneho,”  akoby ste vystihli tematicky aj obrazovo nastupujúci mainstreemový vkus. Nemyslím to teraz v negatívnom slova zmysle, práve naopak.  Môžete so mnou súhlasiť?

Pozitívne reakcie ma vždy podporia, vtedy viem, že niečo na tom mojom štýle maľby diváka asi naozaj priťahuje, ale nechcela by som zatiaľ tvrdiť, či som trafila do čierneho, alebo nie. To sa ukáže z toho celkového hľadiska až za pár rokov.

 

Čo vás vie v umení osloviť a nadchnúť?

Je to veľmi veľké rozpätie. Od Michelangelových sôch a tvorbu umelcov, ktorí tu boli pred niekoľko sto rokmi, až po dnešnú tvorbu zahraničných aj našich umelcov. Musí to mať šmrnc a zaujať a vtedy dokážem byť z umenia veľmi nadšená.

 

Máte za sebou niekoľko výstav. Ako hodnotíte prvé úspechy?

Určite pozitívne. Každý nový úspech je vstupnou bránou k tomu dalšiemu.

 

Vaša tvorba má blízko ku komixovému štýlu. Typická je farebnosť, dominancia neónovo – ružovej a žltej.  Dá sa povedať, že vaše obrazy ihneď udrú do očí. Zámer?

Nenazvala by som to z mojej strany zámerom, kedže som na začiatku mojej tvorby nijak nerozmýšľala, že ako začnem, čím budem maľovať, aby som zaujala  a aký štýl si vytvorím, aby sa ľuďom čo najviac páčil. Jednoducho som išla po tom, čo sa najviac páči mne a vzniklo z toho Hula Hula Fantasy paintings.

 

Nedá mi to, keď som si pozerala vašu tvorbu, automaticky ma napadla spojitosť s Andy Warholom. Náhoda, alebo jeden zo zdrojov inšpirácie?

Andyho Warhola určite obdivujem ako umelca, ktorý dokázal pohnúť obrovskými masami ľudí. Ale jedna z vecí, na ktoré som u svojej osoby a v mojej tvorbe  asi najviac hrdá, je to, že môžem bez výčitiek povedať, že som sa nikdy neinšpirovala ( a verím, že to tak ostane aj naďalej ) žiadnym konkrétnym autorom a nikdy som si nepovedala : „ ok , idem to vyskúšat robiť tak ako on.“

 

Preferujete maľbu na plátno. Poväčšine sú to práve ženské postavy, ktoré vyobrazujete. Sú silné, sebavedomé, sexi. Je to fascinácia ženskou energiou a vitalitou, ktorá vás inšpiruje?

Krásne ženy, či už ako živé osoby, alebo na fotografiách , ktoré majú myšlienku, ma fascinujú a sú pre mňa hlavnou inšpiráciou v tvorbe. Je to hlavne zmyselnosť a to, že sa veľmi rada hrám s ich krivkami, očami, dlhými vlasmi, krásnymi perami a výrazom tváre. Jednoducho povedané, je na nás toho viac ako na mužoch /smiech /. Inšpiráciu vačšinou nájdem úplne náhodou,  či už je to zaujímavá  modelka,  ktorú objavím pri čítaní časopisu, alebo si svoje baby jednoducho vymyslím  a „vyrobím“ podľa momentálnej nálady.

Zaobaľujem ich do výrazných neónových farieb v kontraste s čiernou, čo sú asi hlavné špecifikácie mojej tvorby, a posolstvo je, aby sme sa nebáli, ukázali aké sme a boli výrazné aj zlé, v dobrom zmysle slova.

 

Vidno, že máte veľmi pozitívny vzťah k  móde. Nerozmýšľali ste napríklad o tom, že by ste v budúcnosti navrhli vlastnú kolekciu?

Áno už dlho nad tým rozmýšľam, pred pár rokmi som si s nadšením aj sama šila rôzne farebné kusky, momentálne už je aj tvorba jednej mini kolekcie v procese, ale viac neprezradím. / smiech /

 

Prečo prezývka Hula a kedy vznikla?

Hula je pôvodne odvodené od Marhula – ako ma pár rokov volali asi všetci moji známi. Asi pred dvoma rokmi vznikla svojvoľne skrátené Hula a to už bolo umelecké meno, ktoré mi úžasne vyhovuje dodnes.

 

Ako dlho priemerne pracujete na jednom obraze? Kto sú vaši zákazníci?

Asi ako v každom odvetví umenia alebo pri hocijakej inej práci, sa aj mne tvorí  raz lahšie  a rýchlejšie, inokedy zas pomalšie.  A kedže vačšinou mám rozpracovaných viac obrazov naraz a pracujem na nich postupne, tak to nejak presne neviem určiť, ale ak by som pracovala len na jednom a chcela mať aj nejaký odstup a nerobiť ho naraz, tak by to boli asi tak 2 týždne.

Moja klientela je dosť rozmanitá, čomu sa teším, od 18-ročného dievčaťa,  ktoré zatúži po portréte ružovovlasej krásky po  60- ročného pána, ktorý si pravidelne dokupuje dalšie kúsky. Hlavne najviac pozitívne beriem asi to, že mojou tvorbou ( teda aspoň dúfam, že to tak podľa mojich pozorovani je .. )  sa mi darí osloviť aj ľudí, ktorí umenie ako také neriešia a sú často voči nemu v bežnom živote chladní.. pozitívna reakcia od nich ma zväčša poteší  asi najviac.

 

Stalo sa vám, že ste si natoľko obľúbili namaľovaný obraz, že namiesto do rúk zákazníka putoval naspäť do vášho ateliéru?

Priamo takáto situácia sa mi nestala, ale postupom času sú mi moje diela akoby vzácnejšie a častokrát mi je ľúto čerstvo domaľovaný kúsok predať, a tak si ich nejaký čas nechávam v ateliéri, vystavujem ich a keď po čase tá silná prvotná láska  opadne  a mám za ňu už nové, „náhradné“ dielo , tak  je pre mňa menší problém vzdať sa tých starších.

 

Ako vnímate kritiku?

Záleží od koho tá kritika je. Určite si ju rada vypočujem od profesora v škole, alebo od niekoho skúseného  z odboru. Ale musím skromne, či neskromne povedať, že zatiaľ som mala asi veľké šťastie a kritiky som sa veľmi nenapočúvala, takže v tomto smere som spokojná.

 

Čo by dobrému obrazu podľa vás nemalo chýbať?

Hlavne emócia. Zmyselná, sexi, smutná, veselá  alebo akákoľvek. Ale musí tam byť, inak to pre mňa veľmi nemá význam.

 

Do akej miery je pre vás dôležitý image?

Image je super,ak ste s ním zžitý a nemusíte sa nejak extra snažiť, aby ste ho mali. Ja som so svojím spokojná a mám pocit, že ide z mojho vnútra a keď zavriem oči a mám si predstaviť ako by som mala a chcela vyzerať , tak veľa zmien by sa voči tomu, ako je to momentálne  v reále, asi neudialo. Ale dobrý image  môže byť aj  veľmi dobrá pomôcka, ako ostať v pamati ľudí možno o čosi dlhšie ako je bežné.

 

Jednou z vašich posledných spoluprác bolo natočenie videa Flava Like This feat. Adidas Originals. Čím si vás tento projekt získal?

Na začiatku ma asi možno najpríjemnejšie prekvapila informácia, že budem s mojim umením tiež priamou súčasťou videa, lebo vačšinou som sa stretávala s takou variantou, že bola použitá len moja tvorba a moja osobnosť ostala divákom skrytá. V tomto videu som priamo pri mojej tvorbe jeho súčasťou,  rovnako ako aj ostatní umelci, pre  ktorých je  takáto forma určite bežnešia –  teda spevom, tancom a dj-ingom. Táto zmena mi bola nadmieru sympatická.

A v neposlednom rade už samotná ponuka spolupráce s adidas originals bola pre mňa  veľkým komplimentom.

 

Aké aktivity v najbližšom období plánujete a kde sa budú môcť vaši fanúšikovia stretnúť s vašou tvorbou?

Čo sa týka najbližších  a prebiehajúcich aktivít, tak počas  októbra  a do polovice novembra 2013  bude pár mojich diel súčasťou výstavy Salón mladých výtvarníkov 2013, v Audi Exclusive Gallery v Bratislave, takže srdečne všetkých pozývam .

Najviac mojej tvorby uvidíte  na dalšej mojej výstave – na  február 2014  som dostala ponuku vystavovať v Múzeu Andyho Warhola v Medzilaborciach.  Moje práce uvidíte taktiež v týchto priestoroch. Všetky novinky a ´pribúdajúcu tvorbu môžte sledovať na mojej stránke  www.facebook.com/HulaFantasyPaintings.

 

 

,,Musí to mať šmrnc a zaujať a vtedy dokážem byť z umenia veľmi nadšená.“

 

,,Jednoducho som išla po tom, čo sa najviac páči mne a vzniklo z toho Hula Hula Fantasy paintings.“

 

,,….a posolstvo je, aby sme sa nebáli, ukázali aké sme a boli výrazné aj zlé, v dobrom zmysle slova.“