Nesmierne oslňujúca, plná nádeje a úžasne inšpirujúca. Taká je kniha 40 jesení, na ktorú tak skoro nezabudnete. V tomto výnimočnom románe podľa skutočnej udalosti sa skrýva život piatich žien – rodiny, ktorá bola viac ako štyridsať rokov rozdelená železnou oponou.
Dej začínajúci tesne po druhej svetovej vojne do detailov opisuje, aký bol život pod komunistickou vládou krutý. Najmladšia členka rodiny venuje najdôležitejšie časti knihy svojej mame Hanne. Tá sa ako mladé dievča odmietala prispôsobiť tyranizujúcej a utlačovateľskej vláde východného Nemecka. Po dvoch neúspešných snaženiach riskovala všetko pre posledný pokus o útek na slobodu.
Čitateľ sa vďaka autorkinmu pútavému rozprávaniu dostane hlboko do tohto pochmúrneho a hrôzostrašného obdobia, ktoré rozdelilo mesto a krajinu a desí nás dodnes. 40 jesení je intímny a veľmi krásne napísaný príbeh o odvahe, trpezlivosti a láske piatich žien, o ich nezlomnej vôli, ktorá im umožnila bojovať o to, na čom záleží najviac – o šťastie vlastnej rodiny.
Nina Willner ponúka dojemný náhľad do života jednej nemeckej rodiny, ktorú rozdelila studená vojna a navždy zmenila osudy každého jej člena.
Začítajte sa do úryvku knižnej novinky 40 jesení:
Počas dní a mesiacov po robotníckom povstaní v roku 1953 režim znova nadobudol kontrolu, pokiaľ možno čo najväčším prekrútením faktov o incidente. Ľuďom tvrdili, že vďaka ich úsiliu republika zostala po „nevyprovokovanom“ útoku zo strany západného
Nemecka nedotknutá. Navyše im vraveli, že americká vláda schválila milióny dolárov na protikomunistickú ilegálnu činnosť a že západonemecké sabotážne a podvratné organizácie dostali veľkú časť z tých peňazí na financovanie agentov vo východnom Nemecku, aby podnecovali nesúhlas, pričom fašisti a provokatéri budú vystupovať v mene zahraničných a západonemeckých monopolistov. Západné Nemecko reagovalo na brutálny zákrok a Ulbrichtove vyhlásenia tým, že naďalej odmietalo uznať východné Nemecko, oficiálne aj inak. Západný svet zase začal hľadieť na východné Nemecko s čoraz väčším podozrením, pretože spoza železnej opony prenikali historky o režime, ktorý používa fyzickú silu a psychologický nátlak, aby si udržal poslušnosť ľudí. Aj obyčajné slová proti režimu stačili na to, aby niekoho vypočúvali a uväznili. Utečenci, emigranti a exulanti prinášali so sebou alarmujúce správy o útlaku, príbehy o brutálnom vypočúvaní, tvrdých trestoch odňatia slobody a bez možnosti sebaobrany v prípade obvinenia zo zločinu. Rozprávali príbehy o mučení a psychologickom manipulovaní, ktoré podporovali strach a paranoju, o vážnych trestoch za pokus dostať sa na Západ a o úmrtiach na hranici. Vodcovia východného Nemecka verejne popreli obvinenia zo zneužívania, ale medzi sebou si uvedomili, že ich povesť začína dostávať vážny úder.
Oma prišla domov a povedala Heidi báječnú novinu: Pôjde na výlet na Západ, aby sa stretla so svojou veľkou sestrou Hannou. Opa sa spýtal, aké sú podmienky. Oma poprela, že nejaké sú, skrývala pred ním pravdu.
V noci pred výletom na Západ bola päťročná Heidi vzrušená a zjavne sa nevedela upokojiť. To ani Oma, ktorá spala len niekoľko izieb od nej. Na druhý deň ráno boli od očakávania hore už pri východe slnka a robili posledné prípravy. Helga pomohla Heidi obliecť si šaty, sveter a pančušky, ktoré jej uplietla Oma. Tutti uviazala mašle na konce Heidiných zapletených vrkočov, pričom obe staršie dievčatá si ticho želali, aby mohli
ísť aj ony. V chladné októbrové ráno, pod zamračenou jesennou oblohou, išla ich rodina vyprevadiť na stanicu. Keď sa usadili v kupé, Heidi sa pozrela s úsmevom von oknom a zakývala súrodencom na nástupišti. Deti, vzrušené za obe, horlivo odmávali a keď sa vlak pohol,