Príbeh čakanky

Čakanku pestovali už starí Egypťania a vážili si ju ako liečivú rastlinu i šalátovú zeleninu. Mágovia z Perzie išli ešte ďalej a povýšili ju na čarodejnú bylinu. Kto sa vraj natrel jej šťavou zmiešanou s olejom, opeknel, ľudia si ho vážili a všetko sa mu darilo.

Čakanka patrí k najznámejším rastlinám. Poznáme ju podľa nezameniteľných bledomodrých kvetov, ktoré výnimočne môžu prejsť do bielej až bledučko ružovej farby. Rastliny sa vyznačujú tuhými byľami, ktoré dosahujú výšku okolo jedného metra. Čakanky môžeme najčastejšie vidieť popri poľných cestách a cestičkách, na lúkach, stráňach a aj na okrajoch lesov. Tu všade sú krásne, ale v záhrade by sme ich nechceli. O pôvode názvu tejto rastliny hovorí povesť toto: Modrooká dievčina chodievala na cestu vyzerať, či sa jej milý už vracia z vojny domov. Chodievala tam deň čo deň, až sa jedného dňa zrejme zo zúfalstva premenila na rastlinu s modrými kvetmi – čakanku. Dodnes čaká pri cestách na svojho milého…

Liečivé účinky

Čakanka, ktorú mnohí považujú za obyčajnú burinu, je cenná liečivá bylina. V liečiteľstve sa používa najmä jej koreň a kvety. Babky bylinkárky vedeli, že šťava získaná z koreňa a z vňate priaznivo pôsobí na látkovú výmenu, celkový proces trávenia, tvorbu žlče, tráviacich štiav, na činnosť sleziny, žlčníka, pečene, pankreasu, ovplyvňuje činnosť krvného riečišťa i srdca. Povzbudzuje chuť do jedla. Preukázali sa tiež jej antiseptické a antimikrobiálne účinky. Na pozore sa pred ňou majú aj vnútorné parazity. Môže mať však mierny laxatívny účinok. Pôsobí upokojujúco a močopudne. Najčastejšie sa z koreňa a vňate pripravuje odvar, ktorý sa užíva pred jedlom. Vzhľadom na to, že čakanka má priaznivý vplyv na činnosť pečene a je aj dobrým prostriedkom na „čistenie“ krvi, nájdeme ju v čajových zmesiach určených na detoxikáciu organizmu.

Čas na zber

Ak by ste si chceli sami nazbierať korene čakanky, mali by ste tak urobiť čo najskôr, teda dovtedy, kým nezačne mrznúť. Keby ste to nestihli, musíte počkať do jari. Korene dobre očistite od zeminy a narežte na 15 cm kúsky. Tie uložte na suché, tienisté a dobre vetrané miesto a sušte pri teplote do 50 °C. Teraz by ste si korene čakanky mohli pomýliť s koreňmi púpavy lekárskej, majú žlté drevo a vyteká z neho biela tekutina. To by nebola tragédia. Nebezpečná je zámena s koreňom blenu čierneho. Ten je prudko jedovatý. Asi bude teda rozumnejšie odložiť zber na jarné mesiace a teraz sa spoľahnúť na lekáreň. Koreň čakanky má aj iné uplatnenie. Využíva sa v potravinárstve ako náhrada kávy.