Už od nepamäti bojujeme so smútkom, keď nám zomrie milovaná osoba. Básnici a dramatici písali o temnom plášti smútku. O hlbokej priepasti smútku, o tom, aký zničujúci je pocit zlomeného srdca. Doteraz sme však mali len málo vedeckých poznatkov na túto univerzálnu skúsenosť.
Renomovaná odborníčka na smútok a neurologička Mary-Frances O’Connorová sa v knihe Smútiaci mozog delí o prevratné objavy o tom, čo sa deje v našom mozgu, keď smútime. Zároveň poskytuje nový vzor pre pochopenie lásky, straty a učenia.
Čo sa dozviete z tejto knihy?
Prvá časť sa zaoberá zármutkom a druhá smútením.
Každá kapitola sa venuje konkrétnej otázke.
Napríklad 1.kapitola kladie otázku, prečo je také ťažké pochopiť, že človek zomrel a je navždy preč.
V 2.kapitole sa autorka pýta, prečo zármutok spúšťa toľko emócií – prečo cítime taký silný smútok, hnev, vinu a túžbu?
3.kapitola nadviaže na otázky z prvých dvoch kapitol ďalšou: Prečo tak dlho trvá pochopiť, že náš blízky navždy odišiel? Autorka vysvetľuje viacero druhov poznatkov, ktoré mozog v sebe naraz drží, aby vyriešil túto záhadu.
Ďalej si prečítate, čo sa deje v mozgu pri zármutku, prečo sa niektorí ľudia po strate milovanej osoby prispôsobia lepšie ako iné, a prečo to tak bolí, keď prídeme o blízkeho človeka.
Autorka ukazuje, ako sa lepšie vrátiť do normálneho života. Ako zvýšiť šance, že sa znovu naučíme žiť zmysluplne.
Prečo zármutok tak veľmi bolí?
Základná otázka teda je – prečo zármutok tak veľmi bolí?
Prečo smrť, trvalá neprítomnosť človeka, s ktorým vás spája určité puto, spôsobuje také ničivé pocity?
„Bola som si istá, že časť odpovede sa nachádza v mozgu, sídle našich myšlienok a pocitov, motivácií a správania. Ak sa na to pozrieme z pohľadu toho, čo robí mozog, keď smútime, možno zistíme „ako“, a tým pádom pochopíme aj „prečo“,“ hovorí odborníčka na smútok a neurologička Mary-Frances O’Connorová vo svojej knihe.
Smútenie predstavuje podľa nej náročnú úlohu, pretože náš mozog nám namaľoval akési mapy, po ktorých sa pohybujeme. Uprednostňujeme určité návyky a predpovede pred novými informáciami. A keď dôjde ku strate blízkeho človeka, sme zmätení, zaskočení a zdrvení.
Smútenie, alebo zisťovanie, ako žiť zmysluplne bez milovaného človeka, je podľa neurologičky druh učenia. Učíme sa celý život, a keď zármutok začneme vnímať ako druh učenia, bude nám pripadať známejší a pochopiteľnejší. Dodá nám trpezlivosť, aby sme umožnili priebeh tohto pozoruhodného procesu.
Smútiaci mozog poskytuje fascinujúci nový pohľad na jeden z najcharakteristickejších zážitkov ľudského bytia. O’Connorová sa desaťročia venovala výskumu účinkov smútku na mozog a v tejto knihe svojím nákazlivým nadšením sprístupňuje špičkovú neurovedu a sprevádza nás tým, ako sú v nás zakódované láska a smútok. Pri láske nám naše neuróny pomáhajú vytvárať si väzby k iným ľuďom, ale pri strate našich milovaných sa náš mozog musí vyrovnať s ich odchodom a predstaviť si budúcnosť, ktorá nezahŕňa ich prítomnosť.
Kniha vychádza z priekopníckej práce autorky v oblasti neurozobrazovania, výskumu v tejto oblasti a zo skutočných príbehov. Smútiaci mozog spája rozprávanie príbehov, zrozumiteľne podanú vedu a praktické poznatky. Pomáha nám lepšie pochopiť, čo sa deje, keď smútime, a zistiť, ako sa ľahšie vyrovnať so stratou milovanej osoby.
Milan Buno, knižný publicista