Problémy má v živote každý človek, ale nie každý je ochotný pripustiť si ich. Ešte menej ľudí má odvahu a silu problémy riešiť. Vedia totiž, že riešenie problémov nie je jednoduché a celý proces môžu sprevádzať mnohé nepríjemnosti…
Neriešené problémy
Neriešené a nevyriešené problémy môžu prinášať mnohé negatívne dôsledky. Je veľmi pravdepodobné, že problém, ktorý budeme ignorovať a s ktorého riešením budeme otáľať, sa časom ešte zhorší. Hoci sa nám spočiatku takýto problém javí ako malicherný, postupne nadobudne obrovské rozmery a stane sa pre nás „neriešiteľným“.
Ak nebudeme svoje problémy riešiť, začnú sa hromadiť. Jeden nevyriešený problém na seba naviaže ďalšie, čo povedie k našej stále väčšej nespokojnosti. Budeme frustrovaní, nespokojní, začneme trpieť depresiami. Všetky neriešené problémy sa skôr či neskôr prejavia na zdraví – duševnom aj fyzickom. Takéto problémy pravdepodobne budú mať za následok aj podráždenie, zníženie výkonnosti a efektivity, nedorozumenia a disharmóniu v pracovnom aj osobnom živote.
Partnerské problémy
Problémy v partnerskom vzťahu treba riešiť ihneď, nie „zametať pod koberec“ a dúfať, že sa na ne zabudne alebo sa vyriešia samé. Základom každého zdravého vzťahu je totiž predovšetkým komunikácia. Všetko si treba povedať, nebáť sa konfliktu a toho, že by to chvíľu mohlo byť nepríjemné.
Ľudia si často myslia, že problémy, ktorých riešeniu sa dokázali v minulosti vyhnúť, sú preč. Opak je však pravda. Nevyriešené problémy z minulosti môžu kedykoľvek vyplávať na povrch a udrieť s ešte väčšou silou ako kedysi.
Nielen problémy nevyriešené, ale aj nedoriešené môžu priniesť mnoho starostí. Dnes totiž ľudia všetko riešia „na behu“ a pod časovým tlakom, čo vede k tomu, že sa nedokážu na nič sústrediť úplne alebo to dotiahnuť do konca. Ani riešenie problémov teda u nich nie je dôsledné.
Prečo problémy neriešime
Riešenia problémov sa často obávajú ľudia, ktorí sú neistí a závislí, ale aj tí, čo v minulosti utrpeli vážne emočné zranenia a traumy. Možno povedať, že najčastejšie problémy neriešime, lebo ich nevidíme alebo nie sme ochotní ich vidieť. A aj vtedy, keď si ich už pripustíme, často otáľame s ich odstránením. Prečo? V niektorých prípadoch jednoducho dúfame, že sa všetko vyrieši samo, inokedy sa chceme vyhnúť nepríjemnému konfliktu medzi svojím vnútorným a vonkajším svetom, medzi našimi želaniami a realitou, medzi túžbou niečo zmeniť a nechať to rovnaké. Tento odpor vyplýva z potreby vyhnúť sa psychickej bolesti z pocitov, ktoré by riešenie určitého problému mohli sprevádzať.
Napríklad v nefungujúcom partnerskom vzťahu zostávame len preto, že sa bojíme pocitu osamelosti, ktorý by mohol prísť. V zamestnaní sa na nič nesťažujeme, lebo máme strach, že by to potom mohlo byť nepríjemné.
Veľká chyba je aj riešenie takzvaných zástupných problémov. To sa obvykle prejavuje tým, že problém je riešený na úrovni symptómov, nie príčiny. Je to podobné, ako keby sme si na bolesť zubu zakaždým vzali tabletku miesto toho, aby sme išli k zubárovi.
Život každého človeka sa skladá z nekonečného radu problémov a prekážok. Ide len o to, aby sme sa naučili úspešne ich zvládať. Aby sme sa nebáli konfliktov a nepríjemností, zmierili sa s dočasnou nepohodou, dokázali čakať na odmenu, nehanbili sa požiadať o pomoc. Existujú totiž problémy, na ktoré človek nestačí sám a na ich riešenie potrebuje pomoc druhých – partnera, lekára alebo napríklad kouča, čo by mu dodal sebavedomie a odvahu urobiť niečo so svojou životnou situáciou.
Autor: Aleš Kalina