Prečo nám deti nechcú odpovedať na otázku „ako bolo v škole“?

ako bolo v škole

Túto situáciu pozná každý rodič. Vyzdvihnete dieťa v škôlke, vráti sa vám zo školy, vy sa ho opýtate ´ako bolo?´ a ono odpovie ´fajn´. Prečo sa od neho nikdy nedozviete viac?

Lebo dnes sa o pocitoch, o tom čo sme zažili nevieme rozprávať. Svoje dojmy, emócie vieme vyjadriť pár slovami typu super, cool, fajn, ok. Naše deti sa so schopnosťou rozprávať o svojom prežívaní nerodia, musíme ich to naučiť. Vyrastá nám totiž generácia, ktorá sa o pocitoch nie len že nerozpráva, ona ich nedokáže dať najavo a ani si nevšíma, ako sa cítia ostatní.

Dnes sa rozprávame veľmi, veľmi málo! Viac komunikujeme s telefónom, počítačom, tabletom, ako s manželkou, s dieťaťom. Pozvete rodinu na obed a pri stole je ticho, každý si ťuká do svojho smartfónu. Odložte týchto zabijakov živej komunikácie, ktoré sú dôvodom našich krehkých partnerských a rodinných vzťahov.

Človek sa potrebuje rozprávať, je to jeho prirodzená potreba. Keď mu to nie je umožnené, keď sa nemá komu vyrozprávať, keď ho nechce, nedokáže nikto pochopiť, prichádza psychická nepohoda, úzkosť, depresia. Preto sú naše deti „nezvládnuteľné, uzavreté, nespoločenské, čudné, nevychované“, lebo sme ich nenaučili hovoriť o tom, čo cítia, nedali sme im najavo, že u nás nájdu bútľavú vŕbu.

Ako na to? Už od malička hovorte dieťaťu o tom čo cítite, že ste šťastná, keď je to tak, že ste smutná a prečo. Len tak ho naučíte, že je normálne prežívať rôzne emócie a je v pohode, keď sa o nich hovorí. Keď za vami príde váš potomok a chce sa vám zdôveriť s nepríjemným zážitkom zo školy, z obchodu, neodbite ho slovami „teraz nemám čas… to sa ti len zdalo, nepreháňaj… ale, prosím ťa, to nič nie je, čo z toho robíš vedu… ani mi o tom nehovor!“ Vždy si nájdite čas vypočuť si ho. Nemusíte úplne súhlasiť s tým čo hovorí, nemusíte ani všetkému veriť, nemusíte mu nič vyvracať, vysvetľovať, dávať rady na počkanie. LEN si ho vypočujte a pochope ho. Vaše dieťa nepotrebuje nič viac. Len mať pocit, že bolo vypočuté a pochopené, že nemusí plakať do vankúša, keď je smutné, že na to má vaše rameno! Keď ho toto naučíte, na vašu otázku ´ako bolo v škole´ vám určite nikdy neodvrkne jedným slovom.

Autor: Alžbeta
Foto: Ingimage

ako bolo v škole