V októbri, konkrétne 18-tého, vo večerných hodinách sa halou bratislavskej Incheby rozozvučia piesne, ktoré robili radosť naším rodičom i starým rodičom a dnes dokážu potešiť aj súčasnú generáciu. Bratislavská lýra, na ktorej zazneli po prvý raz, totiž tento rok oslávi 50 rokov od prvého festivalu. Hoci festival ako taký zanikol, Ľubo Belák, Dodo Šuhajda a Pavol Zelenay sa rozhodli, že by bolo škoda nepripomenúť si časy dávno minulé a slávne.
Mnohí víťazi už nie sú medzi nami, nahradia ich mladší pokračovatelia. Účasť, či už ako spevák alebo hosť v hľadisku, prisľúbil aj Karel Gott, pieseň Mám rozprávkový dom je podtitulom názvu podujatia. Tlačovej konferencie sa osobne zúčastnil Petr Janda, líder Olympicu a porozprával nám o Lýre veci, o ktorých mnohí mlčia.
Na tlačovej konferencii všetci hovorili a spomínali na festival Bratislavská lýra veľmi vážne. Vy jediný ste povedali, že pre spevákov a muzikantov to bol veľký žúr, kde hudba bola na poslednom mieste…
Chcel som tie vážne debaty odľahčiť, ale keď si predstavíte, že sme tu v Bratislave boli minimálne štyri dni, z toho asi desať minút trvala skúška, tri-štyri minúty sme hrali na festivale, tak na „lumpárny“ okolo sme naozaj mali dosť času. Hlavne Olympic pochopil po niekoľkých neúspešných pokusoch, že nič nevyhrá, tak sme na Slovensko chodili hlavne kvôli kapelám, ktoré tu vystupovali, kvôli atmosfére a bolo to veľmi, veľmi fajn.
V čom to bolo, že ste neuspeli? Veď piesne, s ktorými ste prišli do súťaže – Osmý den schází nám, Jasná správa a mnohé dalšie si dnes spievajú 3-4 generácie…
Práve sme sa o tom rozprávali, že to nebolo celkom „čisté“, vládli tam rôzne špekulácie, aby raz vyhrala ženská, potom chlap, aby sa striedali Česi a Slováci… Bolo tam mnoho podmienok, ktoré sme nespĺňali. Ale zábavu sme si nenechali pokaziť (smiech).
Pýtala som sa napríklad na speváka Pavla Bartoňa, ktorý vyhral lýru, a potom sa úplne stratil, pritom ho označovali za nástupcu Gotta a dostala som vyhýbavú odpoveď…
…syn riaditeľa Supraphonu… Netuším čo sa s ním stalo, prečo prestal spievať.
Milan Drobný tiež často spieval v Bratislave a dokonca priznal, že asi dva roky tu mal stálu „kamarátku“ letušku, hoci bol tak „trochu ženatý“. Teraz už môžete priznať, mali ste aj vy podobnú stálicu?
Stálic po celom Slovensku bolo viac a samozrejme sme aj lovili ešte k tomu (smiech). Na Slovensku boli vždy pekné dievčatá, chceli s nami do hotela a vždy tam bola nejaká protivná služba, ktorá ich nechcela pustiť (smiech). Vždy sme si však so službou poradili, nejako sme ich tam dostali a boli sme všetci šťastní a spokojní… Slovenské dievčatá, opakujem, boli krásne, prítulné a žiadna jazyková bariéra nás nedelila.
Ako vnímate iniciatívu Ľuba Beláka, Doda Šuhajdu a Pavla Zelenaya, zaspomínať si na Bratislavskú lýru obrovským koncertom v októbri, kde vystúpia aj legendy, ale aj mladí interpreti pripomenú piesne, ktoré bodovali na Lýrach?
Super, som rád, že Olympic je účastníkom koncertu k 50-temu výročiu vzniku Bratislavskej lýry v plnej sile a zdraví. Je fajn si to pripomenúť, pretože v celom svete sa to robí, oprašujú sa veci, ktoré boli pekné, dobré a Lýra tam určite patrila.
Na Slovensku, žiaľ, veľa dobrých vecí zaniklo, vy ste si v Česku udržali stále aj Anděla aj Slávika, ako vnímate práve Českého slávika, ktorý je poslucháčskou anketou?
Mám to celé veľmi rád. Myslím, že veľké špekulácie sa tam robiť nedajú, sám som to vyskúšal, keď som si chcel z compu poslať druhý hlas, už ma to odmietlo (smiech). Vraj sa dajú robiť „čachre“ s telefónnymi kartami, ale to by ich človek potreboval veľmi veľa, aby si nahnal napríklad 30 tisíc hlasov. Samotné vyhlasovanie je veľmi príjemná spoločenská udalosť, hrá sa naživo, je to v nádherných reprezentatívnych priestoroch pražskej opery, zvuk krásny, všetci pekne oblečení, potom raut honosný v hoteli Ambasador, takže naozaj tam chodím rád. Každý rok sa na to dokážem tešiť.
Na čo sa tešíte momentálne?
Že budem zdravý a prestanem kašľať (smiech).
Práve zdravie, u vás to teraz v šoubiznise riadne s niektorými zamávalo – Gott, Bartoška, Janžurová absolvovala operáciu srdca…
Sám viem, čo to je, niekoľko rokov som mal žlčníkové problémy, neustále koliky, napokon mi to vďaka modernej technike odstránili operatívne cez ústa, bez rezania, jaziev, tak som šiel aj hneď v ten deň domov, aby som v nemocnici zbytočne nezavadzal.
Kedˇ sa stretnete s rovesníkmi aj sa posťažujete, čo kde vás bolí, aké lieky užívate?
Ani nie, skôr debatujeme o muzike, politike, hokeji. Do konca roka ma s kapelou čaká okolo 50 koncertov, tak na nejaké choroby a lieky nie je čas myslieť. Dvakrát týždenne hrám tenis, pracujem fyzicky okolo domu, učím sa s deťmi, s jednou dcérou hrám na piano, dvakrát do roka chodíme do Ameriky, aktivita je to, čo človeku pomáha prežiť. Nečinnosť ubíja a zabíja.
Koľko času venujete vnučke od dcéry Marty?
Maruška je úžasná, roztomilá, práve sme boli spolu v nedeľu, ale je to komplikovanejšie, pretože sú viac v Nemecku, takže teraz minimálne ich neuvidím 14 dní .
Pripravila: Anna Olvecká
