Rozhovory

Pavol Hammel: Maľujem, aby som mal ticho

Pavol Hamell, rozhovor

Koniec roka 2018 sa niesol u Pavla Hammela v znamení osláv – 55 rokov na hudobnej scéne, jeho legendárny hit Zvonky,  zvoňte oslávil 50-te narodeniny  a samotný spevák, skladateľ, maliar – životné jubileum  – sedemdesiatku. Od roku 2005 sa venuje aj maľovaniu obrazov, jeho vyše tridsať diel bolo vydražených a výťažok bol použitý pre Nadáciu na výskum rakoviny. Výsledná podoba obrazov vzniká u Pavla Hammela až na niekoľký raz, pretože namaľuje a ak sa mu to nepáči, premaľuje iným obrazom, čím vzniká dielo niekoľkovrstvové. Všetky výročia oslávil veľkým koncertom v Bratislave a vernisážou a následnou výstavou na Západnej terase Bratislavského hradu.

Zvonky, zvoňte

Zaznamenali ste nejakú zmenu prírastkom siedmeho krížika na vašich bedrách?
Ono sa to neláme presne v 70tke. Niekomu už v 60tke, inému ešte skôr, nie je to dané, možno u mňa sa to zlomí dnes večer (smiech).

Možno ani nie, udržujete sa v kondícii, hráte tenis, darí sa?
Áno, tenis hrám, nedarí sa, ale rád to robím. Myslím, že viac sa darí v umení, hudbe hlavne a maľovaní.

Narodeniny ste oslávili veľkolepým koncertom… Ako vnímate koncert s odstupom doslova pár hodín?
Nemám odstup, od rána som pripravoval výstavu tu na hrade a celé to začnem vnímať možno o tri dni. Predpokladám, že sa páčil, bola tam široká paleta mojej hudby, skvelí hostia.  Dokonca som zvolil formu, že som si to sám odspieval, nie ako na šesťdesiatku, kedy som nechal iných spievať moje piesne. Vtedy to bolo zaujímavé, netušil som,  že budem robiť koncert aj na sedemdesiatku, a že budem musieť vymyslieť niečo iné.

Rád vymýšľate stále ešte nové veci?
Samozrejme, veď o to tu ide.

Víno, spev a ženy: https://www.youtube.com/watch?v=d4bQ9Uqnutk

Na dnešnej vernisáži sa odprezentovala aj vaša kniha s názvom Farebná pošta, ktorá nie je ani životopis ani nič iné, ale je hlavne obrázková a prezentuje vašu maliarsku tvorbu…
Som rád, že sa toho chytili ľudia zo žilinskej agentúry a pripravili publikáciu o mojej tvorbe, kto vie, či ešte niekedy niečo podobné vznikne. Nechcem to nazvať súhrnné dielo, pretože tvorím na výtvarnom poli málo a krátko, o to viac si to cením, je to skôr širší katalóg a som rád, že to je na svete. Jeho súčasťou je aj CD so 16-timi skladbami.

Maľovanie u vás iniciovala návšteva vyšetrenia u lekára…
Inšpirovala najskôr k názvom obrazov, pretože som začal maľovať krvné obrazy, leukocyty a trombocyty a podobné vecičky, lebo pod abstrakciu sa dá všeličo skryť. Bol to skôr príbeh okolo maľovania, pretože umenie si žiada príbehy.

Aká teda bola cesta k maľovaniu?
Úplne jednoduchá, boli sme v jednom ateliéri a zo zábavy som dostal plátno, farbičky a začal som. Zistil som, že si s farbami rozumiem a v roku 2005 som mal prvú výstavu.

Vaším ateliérom je stále kotolňa?
Samozrejme, moje 2 x 2 metre v dome, kde neprenikne denné svetlo a skvele sa tam cítim.

Keď vyjdete potom s obrazom na denné svetlo, nie ste prekvapený?
Nie, uvidím tie krásne žiarivé farby a toto povyšujem na cieľ.

Keď ste začínali maľovať, mali ste ambície mať výstavu na bratislavskom hrade?
Samozrejme, vždy som chcel byť na hrade, ale predbehol ma Havel  (smiech).

Vaše najnovšie hudobné diela už vyšli nielen na CD,  ale aj na starých dobrých LP platniach, ako vnímate návrat k starej dobrej  ére platní?
Za každou LP platňou je kus poctivej roboty, vyrastal som na nich, potom prišlo obdobie kaziet, za nimi CD albumy, teraz zase USB kľúče a kto vie čo ešte. Som za to, že radšej vydám krásnu LP platňu s krásnym obalom, lebo je jedno čo sa nepredáva (smiech).

Akú hudbu počúvate v aute?
Žiadnu, ja neznášam hudbu ani v aute ani doma. Preto maľujem, aby som mal ticho.

Čo vás čaká na hudobnom poli?
Toto nemyslíte vážne!!! Po včerajšom obrovskom koncerte ma nechajte vydýchnuť!

Zdroj: Anna Olvecká
Foto: autorka a archív P.Hammela

 

 

 

 

 

 

Click to comment

Odpovedať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

To Top