Vždy dobre naladená dáma, ktorá srší humorom a úsmevom. Presne dnes 28.marca oslávila okrúhle 75.narodeniny a pri tejto príležitosti jej vyšli rovno dve knihy. Prvú odprezentoval jej manžel Ľubomír Feldek a je to reedícia knihy Veverica. Druhú napísala sama práve ri príležitosti spomínaných narodenín. Krst sa uskutočnil deň po narodeninách . v utorok podvečer.
Jazdíte ešte autom alebo cestujete mestskou hromadnou dopravou?
Aj, aj, ale skôr jazdím autom, ktoré som však teraz požičala dcére. Bývam v starom meste, tam ani nie je miesto na parkovanie, takže s autom je to zložité.
Cesty sú dnes riadne preplnené, neprekáža vám to?
Nie je to také hrozné, ako keď sneží. Preplnené cesty ma nestresujú, ale v snehu nie som ochotná jazdiť.
Pokojne by ste si mohli užívať aj s manželom Ľubomírom Feldekom dôchodok, napriek tomu ste obaja vysoko aktívni. Baví vás to stále pracovať, cestovať, besedovať, písať?
Ešte sme si nestihli uvedomiť, že sme starí. Keď si to uvedomíme, poľavíme. Všetko funguje ako keď sme mali štyridsať, tak fungujeme aj my. Myslím si, že ešte máme čas obaja zostarnúť.
To je fajn, že obaja sa cítite na štyridsať…
Môj muž určite ešte aj na menej.
Nedávno som sa ho pýtala, či nežiarli, že ste na obrazovke. Povedal, že pozorne vás sleduje, čo poviete a je veľmi spokojný…
Nie je to celkom tak, vždy si nájde nejakú drobnosť, ktorá mu prekáža. Mám oveľa väčšiu trému, keď si to pozerá manžel v televízii ako keď ideme nakrúcať.
Vidíte, ale verejne si vás zastane..
Však sa patrí tak, je to džentlmen.
Na čom pracujete momentálne okrem teda nakrúcania šou v televízii?
K svojim narodeninám, vysokému jubileu som pripravila knihu mini románov, ktorá vyjde v Ikare, v mojom domovskom vydavateľstve. Ľudia dnes sú uponáhľaní, tak som sa rozhodla pre mini romány, ktoré si čitatelia skôr prečítajú ako tristo stranovú knihu, aj keď verím, že sú aj takí. Každý krátky román je o inom, kde si to človek otvorí, tak sa môže začítať, tak verím, že to bude úspešné.
Čerpáte z vlastného života alebo ste si vymýšľali?
Keby som si chcela aj všetko vymyslieť, nedá sa obísť, čo som zažila. Vždy sa aj moje zážitky a zážitky mojich priateľov, rodiny a známych dostanú do knižky. Každý kto rád číta, nech si tú knihu kúpi.
Zaujímavé je, že nečakáte darčeky k narodeninám, ale sama si darujete knihu vlastnoručne napísanú…
Priznám sa, mne by to ani nenapadlo, keby ma z vydavateľstva nenaháňali, že budeš mať narodeniny, dodaj knihu. Keď to vymyslí niekto druhý, ja sa prispôsobím.
Oslava bola poriadna?
Nie, nikdy som svoje okrúhla narodeniny nijako veľkolepo neoslavovala. Je to náročné. Lepšie je byť v posteli a čítať si.
Možno aj tú vašu knihu mini románov. Teší vás už konečná vytlačená verzia, budete si ju čítať a tešiť sa z nej?
Či tešiť, to neviem, bývam veľmi kritická, keď je už kniha vonku. Môj muž je v tomto iný, ten si číta svoje knihy a toľko ich už vydal. Takže sa už ťažko dostane k inej literatúre, preto ja čítam to iné a referujem mu.
Dávate čítať manželovi ako prvému knihu, keď napíšete?
Bez toho ani nejde, túto, o ktorej sme hovorili, mi aj redigoval. Mám teda takú nádej, hraničiacu s istotu, že bude kniha v poriadku, keď prešla cez môjho muža.
Deti a vnúčatá čítajú vaše knihy?
Mám päť detí a deväť vnúčat. Tvrdia, že čítajú, ale keď ich občas skúsim vyskúšať, veľmi ma nepresvedčia. Niektoré z mojich detí čítajú, iné menej. Dcéra Ľubka, istý čas robila aj redaktorku, takže tá je veľká čitateľka, syn je vydavateľ, Katka spieva… Pestré je to, pri piatich deťoch je každé inak geneticky vybavené, majú rôzne záujmy.
Anna Olvecka
