Nový album Martina Chodúra, Manifest.

Martin Chodúr prešiel od doby svojho debutového album Let’s Celebrate dlhú cestu. Svojím druhým albumos s názvom Manifest dnes znovu dokazuje, že má naozaj výnimečný talent. Tam, kde prvé dielo šepkalo, Manifest kričí. Dvanásť piesní, dvanásť štýlov, dvanásť nálad a jeden hlas, ktorý všetko zjednocuje.

Od bigbandového „Nedáváš mi, lásko, vůbec nic“, cez Tom Waitsovskou „Je to dávno pryč“, až po velkolepé finále s orchestrom a zborem „Ve vlnách“. Zkrátka doska nabitá veľkým hlasom naprieč hudebnými štýlmi, plná neopozeraných, neopočúvaných nápadov a muzikantského citu.

Čo hovorí samotný autor hudby, textov a interpret Martin Chodúr o svojom albume?

„Pracovalo na ňom veľa ľudí, od hudobnej zložky, ktorá je najsilnejšia až po tú, ktorá vytvorila úžasný obal. Všetky texty a hudbu som napísal ja, úzko som spolupracoval s českým džezmenom a aranžérom Vlastíkom Šmídom, ktorý je známy z kapely Buty a iných projektov. Celá moja kapela sa skladá z džezových muzikantov, ale hráme pop (úsmev). Vybral som si ich schválne, džezoví hráči hrajú s obrovským citom, je tam tie emócie cítiť. Aj keď hráte s rockermi, je tam cítiť rockový „nářez“. Džezmeni sú aj všeobecne veľmi inteligentní a otvorení možnostiam, preto som veľmi rád, že mám kapelu, ktorú mám. Hrávame v 5-člennej alebo 12-člennej zostave a niektoré skladby sú doplnené sprievodom symfonického orchestra, ktorý je podporený zmiešaným sborom. Skladby majú rockový, popový nádych, cítiť tam španielske vplyvy a každá skladba má inú náladu. A každá dostala, čo si zaslúži a čo potrebuje. Napísal som napríklad song Ve vlnách a rozmýšľali sme, ako to poňať, aby to podporilo text. Napokon sme zvolili symfonický orchester. Netypickým spôsobom vznikal i obal. Titulná fotka bola nafotená, potom sme ju vytlačili, ostravská maliarka Zlata Kalusová ju pomaľovala tak impresionisticky a znova sme ju nafotili. Zámerne sme sa vyhli počítačovej grafike, ktorá na nás doslova útočí zo všetkých obalov, pôsobia rovnako. Je to večný boj – analog versus digital.“

„Z kúta do kúta, z piesne do piesne. Mantinely nastavené obmezenou rukou. Urobiť jedno, vystriedať s druhým. Vplávať do stredného prúdu a lapať po dychu doma pri piane. Obliekať sa do šablóny – srdcom som „hlavne model“ a peniaze sú až na prvom mieste. Kto povie nie? Otázka je jasná a Manifest je odpoveďou…“ Martin Chodúr.