„Neviem, čo mám robiť.“
„Neviem, čo chcem.“
„Neviem, ktorým smerom sa mám vydať.“
„Neviem, kto som.“
„Neviem“ – najčastejšia odpoveď, ktorú každý deň počúvam od klientov. Chápem ich, sama som dosť dlho žila v období „NEVIEM, ako ďalej“ a je to tak v poriadku. Také fázy v živote prichádzajú a je úplne ok niekedy NEVEDIEŤ, čo máme robiť. Čím skôr človek prijme skutočnosť, že momentálne NEVIE, tým skôr môže tento stav odísť a prídu tie správne odpovede.
Problém nastane vo chvíli, keď v tomto období uviaznemena dlhší čas (aj niekoľko rokov), neustále dokola omieľame, že nevieme, stojíme v živote na jednom mieste, necítime sa dobre, energiu máme na bode mrazu (často sa objavujú choroby), prichádza depresia…
Prečo je to tak?
Najprv si musíme povedať, že NEVEDIEŤ neexistuje. Všetci sa na tento svet rodíme s tým, že VIEME. Vieme, kto sme, aké sú naše túžby, a sme nastavení na to, aby sme si ich všetky splnili, ale… Do nášho života vstúpi výchova od rodičov, učitelia, kamaráti, médiá, rôzne „autority“, spoločnosť… a z nášho ČO CHCEME sa stane ČO BY SME MALI.A problém je na svete.
Do dospelosti už vstupujeme pod nadvládou všetkých možných obmedzení „čo by som mal(a) robiť“, aby som zapadol (zapadla) a vyhovoval(a) spoločenskému nastaveniu. Ešteže sa náš vnútorný kompas nenechá zmiasť a núti nás zastaviť sa a neustále sa pýtať: „Čo sa deje? Ako to, že mi nie je dobre?“
Vnútorný kompas totiž jasne vie, že ideme mimo svojej cesty.
V skutočnosti je NEVIEM jedna veľká výhovorka, keď sa bojíme prevziať zodpovednosť za svoj život, schovávame sa a strkáme hlavu do piesku, aby sme nemuseli ísť tam, kam nás srdce ťahá, pretože tam by sme museli urobiť kroky (zmeny), ktoré by nás na začiatku mohli trochu bolieť.
1. Prestať hovoriť „Neviem, čo chcem“ – je to totiž to isté, ako keby ste v rovnakej chvíli chceli povedať „Nechcem vedieť, čo chcem“. Keď sa vám to už derie na jazyk a je to váš zvyk, skúste to zmeniť na: „Momentálne (dočasne) neviem, ale už sa teším, že to budem vedieť.
2. Naladiť sa na predstavu typu „Aké by to bolo, keby som tie odpovede poznal (a)? Aké by bolo vedieť, čo chcem?“
3. Hrajte sa na protiklady – môžete sa zamerať na to, čo nechcete, a v mysli začať tvoriť protiklady.
4. Pozrite sa, čo komu závidíte –závisť je dobrým ukazovateľom toho, čo by ste sami chceli.
5. Vykročte AKÝMKOĽVEK smerom – keď neviete, čo chcete, nikam sa neposúvate a ste na mŕtvom bode. Vyviňte nejakú (akúkoľvek!) aktivitu, nečakajte, že vám príležitosť pristane pred nosom. Chyťte sa príležitosti, ktorá sa vám zdá aspoň trochu dobrá, a veci sa začnú dávať do pohybu akýmkoľvek smerom; budete na ceste, a keď ste na ceste, začnú sa pred vami objavovať možnosti, ktoré z bodu NEVIEM jednoducho nikdy neuvidíte.
Majte na pamäti, že NIKDY NEMÔŽETE UROBIŤ CHYBU!
Nemusíte sa báť skúšať.
Všetky rozhodnutia môžete kedykoľvek zmeniť a stále máte možnosť urobiť čokoľvek inak!
Už tu nie je učiteľ (otecko, mamička…), ktorý vám dá zlú známku, ktorý vás potrestá. Ste tu len vy – sám (sama) za seba – a už si môžete robiť, čo chcete.
A tak majte tú odvahu a spýtajte sa sami seba: „Po čom skutočne ZO SRDCA túžim? O čom chcem, aby bol môj život?“
Veľa odvahy a radosti pri tvorbe života podľa vašich predstáv!
Autor: Lucie Valchařová, koučka Aleša Kalinu