Voľakedy sa hovorievalo – čo môžeš urobiť dnes odlož na pozajtra a máš dva dni voľna. Ale… Vedci z Univerzity v Calgary zistili, že takmer tretina populácie si odkladá plnenie rôznych vecí na neskôr, čiže prekrastinuje. Študentov sa týka až v 95 % prípadov. Trend odkladania – prekrastinácie dokonca podľa dlhodobých údajov rastie. Kým pred 40 rokmi sa s chorobným odkladaním vecí stretávalo necelých 5 % ľudí, dnes „ju realizuje“ takmer 30 % populácie. Odkladanie pritom môže mať podľa odborníkov vážne následky, dokonca môže viesť až k depresii a pomoc ľudia stále častejšie hľadajú u psychológov a osobných trénerov, ktorí sa venujú oblasti osobného rozvoja.
Najohrozenejšia skupina, ktorá sa s prekrastináciou stretáva, sú podľa prieskumu vysokoškolskí študenti. Americký psychológ Piers Steel zistil, že s istou formou prekrastinácie má skúsenosť až 95 % z nich. Najčastejšie odkladajú písanie záverečných prác. „Študenti majú úlohy a povinnosti často spojené s negatívnymi emóciami a nevedia, ako si veci zorganizovať. Svoju rolu ale môže hrať aj strach zo zlyhania a nedostatok sebadôvery,“ vysvetľuje Aleš Kalina, ktorý sa témam osobného rozvoja venuje. Odkladanie sa však podľa odborníkov netýka len nepríjemných a nudných úloh a činností. „Výskum jasne poukazuje na fakt, že ľudia viac odkladajú tie činnosti, ktoré nemajú radi. Mnoho ľudí sa ale chorobne vyhýba aj činnostiam, ktoré ich bavia. Typickým príkladom sú práve študenti, ktorí sa nemôžu prinútiť napísať prácu aj napriek tomu, že téma aj celé štúdium ich mimoriadne zaujíma,“ uviedla Tatiana Malatincová, autorka projektu Nie sme leniví, ktorý sa skúmaním prekrastinácie študentov zaoberá.
Zásadným dôvodom, prečo prekrastinácia postihuje najmä veľmi inteligentných a kreatívnych ľudí, je podľa odborníkov nejasne definovaný pracovný čas a sloboda, ktorú študenti aj niektorí pracujúci pri organizácii svojho pracovného času majú. Rozmach prekrastinácie vedci pripisujú tiež odlišnej organizácii času a väčším možnostiam v oblasti voľnočasových aktivít. Najväčší problém je podľa nich rozvoj internetu a sociálnych sietí, bežne dostupných všetkým generáciám.
Medzinárodná klasifikácia chorôb prekrastináciu ako chorobu ani oficálnu diagnózu neuznáva. Odborníci však poukazujú na to, že aj napriek tomu môže chorobné odkladanie činností spôsobiť vážne psychické problémy. „Prekrastinácia môže vyústiť do stresu, pocitu viny, psychickej krízy a straty produktivity. V krajnom prípade môže dôjsť aj k depresii, kedy jedinec prestane svoje povinnosti plniť úplne,“ vysvetlil Aleš Kalina a dodal, že prekrastinácia môže byť aj príznakom pracovného vyhorenia. Špecialisti preto apelujú na dostatok odpočinku, ktorý by mal byť do plánovania aktivít zahrnutý. „Odpútanie pozornosti od povinností pôsobí na náš organizmus tiež veľmi pozitívme. Pri plánovaní činností je preto nutné myslieť na pravidelné prestávky,“ dodáva psychológ Tomáš Repka.
Zásadnú podmienku pre úspešný boj s prekrastináciou vidia psychológovia predovšetkým v prevzatí zodpovednosti za svoje správanie. Problém chorobného odkladania totiž podľa nich tkvie najmä v nesprávnych návykoch a nevhodnom nastavení myslenia. Na prekonanie prekrastinácie odborníci odporúčajú detailné plánovanie a stanovenia záväzných termínov s dostatočnou rezervou. Dôležité je aj rozloženie úloh na menšie jednotky a najmä stanovenie dosiahnuteľných cieľov. Riziko prekrastinácie tak podľa osobného kouča nie je také veľké, ak sa človek venuje činnosti, na ktorú má talent a ktorá ho napĺňa.
Zdroj: Lenka Romportlová