„Nejde to“ je pre mňa ako červené súkno

Po rozvode s gamblerom začala podnikať v účtovníctve a finančnom poradenstve. Keď si vypočula vetu „Nikdy si ťa nevezmem!“, rozbehla svadobnú agentúru. Aj do politiky vstúpila, lebo bola „strašne naštvaná“. Životné výzvy ju vraj doteraz vždy tak správne nakopli a uvedomuje si, že diskusia o zastúpení žien vo verejnom živote je niečo ako debata o tom, či bolo skôr vajce alebo sliepka. Jaroslava Lukačovičová (40)

Podnikať ste vraj začali viac-menej z núdze…
Pred 11-timi rokmi som sa rozviedla a bolo mi jasné, že síce pracujem, no leasing, 3-izbový byt a všetko ostatné z môjho platu neutiahnem. Tak som si povedala, že skúsim podnikať popri zamestnaní. Začala som robiť účtovníctvo pre malé sídliskové prevádzky a postupne sa to začalo nabaľovať.

Netajíte sa tým, že váš exmanžel bol gambler. Museli ste riešiť aj nejaké jeho dlhy? 
Zostali mi na krku rôzne pôžičky, ktoré si nabral od inštitúcií aj súkromných osôb… Dnes všetky tieto veci beriem ako dobrú životnú skúsenosť, lebo vždy ma k niečomu naštartovali. V tom konkrétnom zlom momente je možno ťažké sústrediť sa na to, že aj toto je na niečo dobré, ale ja som s odstupom času vždy prišla na to, že to tak je. Vždy ma to niečo naučilo, niekam odrazilo. Prípadne aj naštvalo a posunulo o to viac.

Je to trochu paradox – začali ste vlastne podnikať v tom, čo vám doma nefungovalo…
No, vlastne áno, aj keď som sa nad tým nikdy takto nezamyslela. A teraz si uvedomujem, že aj moje druhé podnikanie – svadobná agentúra – vzniklo nejako podobne. Mala som priateľa, boli sme spolu asi 5-6 rokov. Ja som, asi ako každá žena, začala tak nenápadne nadhadzovať tému, že čo ďalej, svadba, deti… A on mi raz rezolútne povedal: „Ja si ťa nikdy nevezmem!“ A toto bol pre mňa zasa štartovací moment, keď som si povedala, že teda aspoň ja urobím iným ten ich svadobný deň výnimočným. A jemu ukážem, o čo prišiel. Jedno aj druhé sa mi podarilo J

S rodinnou svadobnou agentúrou ste začínali v podstate „na kolene“. Dnes už robíte aj iné veľké akcie, plesy, stužkové…, dokonca aj za hranicami. Je to vždy len krásne nazdobené a romantické podnikanie?
Keď začne nevesta pomaly dva roky pred svadbou riešiť, akej farby chce mať mašle a postupne vymenuje asi 20 odtieňov smotanovej a každú chvíľu chce niečo iné, tak v tom momente nám je jasné, že to bude ťažký prípad… Dovolím si tvrdiť, že nevesty sú z tých najťažších klientov. Samozrejme, sú aj milé, prídu, povedia zhruba svoju predstavu, základné farby, aké kvety majú rady a ostatné nechajú na nás. To je super. A potom sú tie druhé, ktoré už fakt tie dva roky vopred riešia, že tie lupene ruží majú byť presne o dva odtiene svetlejšie a podobne.

A čo ženísi?
Aj oni sú v podstate také dve kategórie. Väčšina príde „dobrovoľne“ so svojou polovičkou a na všetko odpovedajú „Áno miláčik“. Až príde moment, že aj na otázku „Tak ako sa mám rozhodnúť?“ odpovedajú „Áno miláčik“. A tu sa zbadajú, že mali povedať niečo iné :)Tých je asi 90%. Ale zažili sme aj takých, že neveste úplne presne povedia, že táto látka, táto ozdoba, takýto vzor a takto budú vyzerať tvoje topánky. A tu, naopak, nevesta povie iba „Dobre“.

Tvrdíte, že pre spoločnosť sú dôležité tri piliere – fungujúci štát, podnikatelia a tretí sektor. Prečo?
Som presvedčená o tom, že celé to musí fungovať na spolupráci týchto troch oblastí. Štát by mal podporovať podnikateľov a podnikatelia by mali ďalej podporovať neziskové organizácie. Tie totiž robia pre všetkých ostatných to, čo štát ani podnikatelia väčšinou nedokážu.

Funguje u nás tento kruh tak, ako by mal?
Momentálne určite nefunguje. Už ten prvý krok, že štát nepodporuje podnikateľov. Podľa môjho názoru sa k nim správa úplne opačne, podnikatelia sú už pomaly ako nepriatelia. A oni následne nemajú žiadnu motiváciu podporovať tretí sektor.

Prečo tak zdôrazňujete dôležitosť tretieho sektora?
Keď som prišla do Bratislavy, jedným z mojich prvých účtovníckych klientov bola nadácia. Nič také som predtým nerobila a všetko bolo pre mňa španielska dedina. Vďaka tomu som zistila, že neexistuje žiaden komplexný materiál o účtovníctve a daniach pre takéto subjekty. To bol opäť impulz, spojila som sa s jednou daňovou poradkyňou a začali sme robiť školenia po celom Slovensku. Nakoniec som na túto tému vydala aj svoju prvú knižku, založila som občianske združenie – Asociáciu účtovníkov neziskových organizácií. Potom prišla Platforma žien Slovenska, ktorá vznikla ako strešná organizácia pre všetky subjekty, ktoré sa akokoľvek zaoberajú ženami. Zistili sme, že je veľmi veľa takýchto organizácií, ale každá si robí na svojom piesočku, nie je to nijako koordinované a tým pádom to ani nemá ten efekt, aký by mohlo. Tam som bola jednou zo zakladateliek a podpredsedníčka, ale po vstupe do politiky som sa všetkých funkcií vzdala.

Prečo potrebuje úspešná podnikateľka vstupovať do politiky?
Lebo som bola strašne naštvaná. Roky som radila a aktívne som sa snažila upozorňovať na problémy v oblasti podnikania, v rôznych pracovných skupinách som sa zapájala do tvorby zákonov. Vždy som bola nadšená z toho, že niekto nás chce počúvať. Tak sme sa stretli za tým pracovným stolom raz, dvakrát, priniesli sme naozaj dobré a dôležité návrhy z praxe… A keď som potom videla zákon, ktorý z toho vyšiel a neodzrkadľoval vôbec nič z toho, čo sme tam doniesli… To bola moja veľká frustrácia a verila som, že sa to musí dať aj nejako inak. Presne do tohto môjho rozpoloženia, keď mi každý naokolo vravel, čo a prečo sa nedá, prišla ponuka, či sa náhodou nechcem aj nejakou inou cestou pokúsiť meniť veci. Asi sa potrebujem na vlastnej koži presvedčiť, či to ide alebo nejde. Keď mám prehrať, tak to bude so cťou. A budem sama za seba vedieť, že som urobila maximum.

Myslíte si, že ste dosť pripravená na to, čo všetko to so sebou prináša?
Vždy sa budem považovať viac za odborníčku ako političku a uvedomujem si, že mám len veľmi približnú predstavu o tom, čo ma čaká. Počas posledného polroka som každý víkend absolvovala množstvo stretnutí s ľuďmi po celom Slovensku a vypočula som si naozaj všeličo. Toto je asi jedna z oblastí, na ktorú sa nikdy nedá pripraviť tak, že vás nič neprekvapí. Stretávam sa s veľkou frustráciou predovšetkým pravicových voličov a v princípe im rozumiem.

Bola tam aj nejaká vyslovene osobná negatívna skúsenosť?
Stretávam sa s negatívnymi reakciami hlavne vtedy, keď sa snažím prezentovať tému žien. A je paradoxné, že aj zo strany žien.

V zmysle klasického argumentu so sporákom?
Presne tak. Muži mi často povedia, že moja, ty zostaň doma pri sporáku. Alebo, keď sa chceš vyrovnať nám mužom, nauč sa robiť s krompáčom. Načo sú nám ženy v politike? A hneď vytiahnu tých pár príkladov žien z vysokej politiky, ktoré podľa nich vždy zlyhali… Na to im odpovedám, že keby sme mali vymenúvať chlapov, ktorí zlyhali, tak tam sedíme ešte aj teraz. Veľmi ma ale prekvapujú reakcie zo strany samotných žien, keď mi začnú hovoriť, že čo vy to tu riešite, prečo by žena mala mať vytvorené podmienky na to, aby sa popri materskej realizovala, veď to je to obdobie, keď má byť doma, to nie je dobré riešenie, žena sa nemôže venovať aj niečomu inému… Mnohé ani samé nechcú, aby sa to zmenilo.

A čo im na to hovoríte?
No, že sme rôzne. Že niektoré môžu byť šťastné, keď sú doma 5 alebo aj 10 rokov a venujú sa iba rodine, áno klobúk dole a nikto im to neberie. Ale na druhej strane je aj čím ďalej tým viac žien, ktoré to nepovažujú za svoje životné poslanie. Alebo si aj nemôžu dovoliť ostať niekoľko rokov doma. Alebo jednoducho nechcú. Ok, nechajme ten tradičný stereotyp, ale dajme možnosť vybrať si aj niečo iné.

Čo sú podľa vás najväčšie problémy, čo v tomto štáte najviac nefunguje?
Keď to vezmem cez oblasti, ktorým sa prioritne venujem, tak v prvom rade je to vzťah štátu k podnikateľom. Robí všetko tak, akoby tu nechcel mať ľudí, ktorí sa dokážu postarať sami o seba, nezaťažujú ho a dokonca ešte zamestnávajú aj ďalších… Preto sa k nim často správa ako k nepriateľom, nepovažuje ich za partnerov. Štát akoby robil všetko preto, aby tu mal ľudí, ktorí sú na jeho pomoc odkázaní. Druhá vec – väčšia angažovanosť žien vo verejnom živote. Sama sa zamýšľam nad tým, či sme už naozaj pripravení na to, že by tu mohla nastať nejaká zmena. Či to nie je len taká „salónna téma“, ktorú si točíme, či už naozaj je na to aj spoločenská objednávka. Nedávno som sa zúčastnila na jednej diskusii, kde sa hovorilo aj o kvótach pre kandidátky politických strán. V jednom momente som sa prihlásila s tým, že som podpredsedníčkou jedinej strany, ktorá má momentálne na čele ženu. A pôvodne sme chceli zostavovať kandidátku tzv. zipsovým spôsobom, keďže je to jedna z našich dôležitých tém. Ale myslíte si, že sme na to našli dosť žien? My sme ich nenašli dosť ani na tretinové zastúpenie, teda 50. Tak o čom sa tu potom bavíme? My sa najskôr musíme zamyslieť nad tým, či slovenské ženy sú na to naozaj pripravené a chcú do toho ísť.

A nie je to trošku aj o tom, aké podmienky im robia tí muži okolo? Či už samotní politici alebo rodina…
No, to je ďalšia vec. To je presne tá diskusia, či bolo skôr vajce alebo sliepka. Či už máme tlačiť ženy do toho, aby išli do vyššej angažovanosti, že poďte do toho a celé to postupne spolu nastavíme. Alebo im na to najskôr máme vytvoriť podmienky a ony potom pôjdu.