Herečka a speváčka Natália Puklušová sa k úspechom prediera pomaly, nenápadne. Popri herectve, ktoré vyštudovala dokončuje školu podnikového manažmentu. Momentálne ju môžete vidieť v divadlách Aréna, v Teátro Wustenrot, ale v Bratoch Karamazovcoch si ju popri Jurajovi Kukurovi užívajú pražskí diváci. Do roku 2016 vyštartovala skutočne grandiózne, ale o tom už v rozhovore.
Ešte nie je koniec januára, tak nám na úvod prezraď aké si mala Vianoce a čo ťa prekvapilo a potešilo pod stromčekom?
Vianoce som trávila u rodičov na východe, prešla som sa k starým rodičom, dala si jednu túru v Slovenskom raji a… jedla koláče. Doma je vždy čo robiť, lebo naši stále niečo prerábajú, renovujú, budujú… To je dobre, hlavne sme boli spolu, Užila som si brata, ktorý po sviatkoch odlietal na 3 roky do Austrálie. Druhý brat je v Číne, môžem sa teda už teraz rozhodovať a plánovať dovolenku (smiech). Potešilo ma hlavne, že som mala pár voľných dní, pod stromčekom som našla všetky dobroty, ktoré patria k Vianociam a to je asi najviac. Nám „veľkým“ už rodičia dajú skôr peniaze, aby sme si kúpili čo potrebujeme.
Ako si silvestrovala a vykročila do Nového roka 2016?
Noooo, to bolo o krk! Najprv som mala v pláne ostať doma a pripiť si s rodinou, ale na poslednú chvíľu som plány zmenila a vyrazila som na chatu do Slovenského raja prekvapiť priateľov. Zobrala som si taxi, ktorý ma vysadil pri centrálnej chate, že tú „svoju“ chatu kam smerujem, už odtiaľ v pohode nájdem. No mýlila som sa. NENAŠLA som ju!!!! Túlala som sa v lese a hľadala, mrzla som, ved bolo -14, ale nemohla som na ňu natrafiť, takže pokojne zahrám Marušku, ktorú macocha vyhnala do lesa (úsmev). Objavila som inú chatu, kde sa svietilo, že popýtam sa, hádam domáci, vyznajú sa. Lenže ani oni netušili, kde chcem ísť, ponúkli mi, aby som ostala s nimi ak nenájdem priateľov. Vrátila som sa späť k centrálnej chate, kde som pozerala na hviezdy s koláčmi v ruke a neveriacky sa smiala do neba. Nedala som sa, skúsila som hľadať ešte raz, uvidela som ďalšiu chatu, v ktorej sa svietilo, zaklopala som či mi nevedia poradiť. V chate bolo asi 5 rodín, ktoré keď ma zbadali, nastalo polhodinové fotenie a nalievanie domácej palenej. Nakoniec zistili, kde je chata, ktorú hľadám a zaviedli ma tam. Vybuchla som do smiechu, keď som zistila, že sme prešli asi 20 krokov a bola som na mieste. Silvester so všetkým, čo k nemu patrí (smiech).
Dávaš si predsavzatia?
Nie, predsavzatia si nikdy nedávam. Namiesto toho každý deň snívam.
Začiatkom roka si absolvovala zaujímavú cestu do Soči….
Ach bože, let bol neskutočný. Letela som z Viedne do Istanbulu, kde sa let zrušil a musela som čakat 11 hodín na ďalší. Ešteže je letisko v Istanbule obrovské, videla som asi všetko. Z Istanbulu som konečne vzlietla do Soči, no tam sa pretrhli mračná a snežilo tam o dušu spasenú, takže sme nemohli pristáť. To ale nikto z pasažierov netušil. Keď sme pristáli a začali sa nadšene obliekať a vyberať batožinu, letušky nás posadili späť do kresiel v lietadle, že máme ostať na miestach. Pilot po čase zahlásil, že sme pristáli na juhu Turecka v meste Samsun, pretože je v Sočii nenormálna snehová výchrica. Čakali sme kým natankuju lietadlo asi hodinu. Potom pilot zahlásil, že skúsime opätovne do Soči, a keď sa to nepodarí, vrátime sa do Istanbulu. Myšlienka, že tam mám stráviť dalšie hodiny, bola nepredstaviteľná. Chválabohu, sa v Soči pristáť podarilo, i keď s komplikáciami a turbulenciami, že som sa už v duchu nadobro rozlúčila s celou rodinou…
V Soči si nebola náhodou, ani na výlete, ale stretla si sa s umelcami, s ktorými čoskoro vystúpiš na Slovensku…
Pozrela som si predstavenie veľkých moskovských umelcov, nakoľko zavítajú aj k nám na Slovensko, už v máji. Veľkú cirkusovú muzikálovú rozprávku Alenka v krajine zázrakov, kde si zahrám Alenku. Všetci boli úžasní a mili, ochotní a talentovaní!!! Od vedenia po hercov. Sú to „páni“, to čo predviedli bolo nádherne. Projekt je čisto rusko-rozprávkový, naozaj som sa cítila ako Alenka v ríši ruskej 😀
Cítila si sa niekedy aj v živote ako Alenka v krajine zázrakov?
Áno, pred pár dňami v Rusku!!! Ale v bežnom živote ani nie. Len keď snívam, tak si hocičo predstavujem a tvorím si vlastné krajiny zázrakov.
Celé predstavenie bude interesantné aj z toho dôvodu, že budeš jediná účinkujúca v ňom zo Slovenska… ako to vnímaš ako si sa vyrovnala s touto úlohou?
Vnímam to ako veľkú príležitosť, je mi cťou účinkovať s ruskými umelcami na jednom pódiu v takomto obrovskom projekte. Je to najväčší úspech v mojom doterajšom živote. To, že tam budem jediná, je pre mňa úspech hraničiaci so šokom, pretože to nie je štandardné a ani vo sne mi nenapadlo, že by som to mohla byť ja a niečo podobné zažiť. Veľmi sa na spoluprácu teším, bude to zase voľačo iné ako som doteraz robila, nová skúsenosť, veľká škola.
Nácvik šou – ako sa uskutoční, keď ty žiješ na Slovensku, máš tu v divadlách povinnosti a súbor je na turné po Rusku?
Dostala som materiály, ktoré musím naštudovať, všetky texty a piesne sa budem učiť sama tu doma na Slovensku a v marci pôjdem do Moskvy, aby sme to spojili, scelili a naskúšali spoločne. Neskôr zase oni vycestujú za mnou na Slovensko na pár dní a v máji potom už len predstavenia.
Tešíš sa do Moskvy a na čo najviac okrem práce?
Najviac na prácu, na Červené námestie, Kremeľ, Mauzoleum Lenina, Moskovské metro, Baľsoj teater… a mnoho mnoho dalšich zaujímavostí, ktoré Moskva poskytuje. Zatiaľ sa chystám naštudovať, čo je tam ešte k videniu a hlavne dúfam, že to popri práci stihnem.
