Mojim perfekcionistom

Moji milí perfekcionisti, puntičkári a nestíhači!
Áno, tento článok patrí výhradne vám. Veľmi dobre viem, ako sa máte a ako sa cítite. Patrila som medzi vás a musím sa priznať, že ma to k vám ešte stále trochu ťahá.
Áno, aj ja som bola pyšná, keď bolo všetko okolo mňa perfektné, dokonalé, čistučké, skoro až sterilné. Áno, pyšná, to je to správne slovo. Ohŕňala som tak trochu nos nad všetkým nedokonalým, do detailu neprepracovaným, nesofistikovaným.

Už odmalička som mala slabosť pre všetko krásne urovnané. Hanbím sa a priznávam, že ma fascinoval svet reklamy a lákala vyretušovaná pozlátka časopisov. Ach, aké je v nich všetko krásne. Dokonca som ako dieťa snívala nad katalógom Neckermannu alebo Quelle o tom, aké by bolo krásne, keby táto krásna pani bola mojou mamou a tento fešák mojím otcom. Asi si vravíte, že to je už trochu úchylka. Doma to však vôbec nevyzeralo ako v reklame, tak som aspoň takto snívala a utekala z reality. Asi v tom čase vznikla moja túžba mať všetko „dokonalé“.

Doma som dokonca počula radu, že ak nestačí deň, nahradíme ho nocou. A tak boli časy, keď som skrátka mala dosť energie na to, aby som do tretej ráno robila svet okolo seba dokonalým, mysliac tým dokonale uprataným a predpripraveným. Upratovanie a predpríprava všetkého možného boli pre mňa dokonca dôležitejšie ako trávenie času s priateľmi a so svojimi najbližšími. Dnes to už vnímam ako veľkú hlúposť.

Už ani neviem, kedy (zrejme s postupným úbytkom energie) mi začalo dochádzať, že som v pasci, že je to boj s veternými mlynmi a najmä, a to predovšetkým, plytvanie energie. Došlo mi, že kým mám v hlave, že najskôr musí byť upratané a všetko dokonale pripravené, aby sa mohlo prikročiť k novým projektom a plánom, tak na to nové a podstatné nikdy nedôjde.

Teraz to už vnímam tak, že keď vidím niečo dokonalé – nablýskanú záhradu, dokonale sa lesknúce auto, skvelú veľkonočnú výzdobu, sterilne uprataný byt a podobne –, zbystrím pozornosť a hovorím si: „Pozor, tu niečo nie je v poriadku, tu nie je čas naživot ako taký.“ Došlo mi, že v perfektnom nie je život, že dokonalosť je veľká nuda, perfektné rovná sa koniec, neprúdi v tom energia, nie je už čo vylepšovať, je to staré a usadlé.

Neplytvajte energiou na detaily. Ak sa budete zaoberať malichernosťami, nikdy nebudete mať čas a energiu na veľké veci, na svoje sny.

Aby však nedošlo k omylu: stále mám na mysli hlavne puntičkárstvo vo všetkých možných malichernostiach. Ak ide o váš hlavný koníček, o váš talent, o váš veľký sen, tam si buďte perfektní podľa ľubovôle.

A prezradím vám ešte jeden tip. Ak chcete získať veľké množstvo energie a času a zároveň byť konečne pokojní a spokojní, stavte na jednoduchosť. Zanevrite na rozpínavosť, prestaňte rýpať do maličkostí a sústreďte sa len na naozaj dôležité veci. Keď vo všetkých smeroch prestanete chcieť stále viac, veľmi sa vám zjednoduší život. Nepreskakujte z jedného na druhé. Skúste naplno využiť a užiť si, čo už máte. Spomaľte a viac si vychutnávajte život. Začnite tráviť viac času prostým bytím než uponáhľanou prácou. Nehovorte si, že „budem žiť, KEĎ…“ Lepšie, istejšie a múdrejšie je žiť naplno TERAZ.

Do čerta s dokonalosťou aj malichernosťou, nech žije život!

Autor: Luďka Ježová, certifikovaný kouč Aleša Kalinu
Foto: Ingimage

 Mojim perfekcionistom