Známa moderátorka žila v rôznych krajinách. Nakoľko je matkou dvoch synov, mladší má jeden a pol roka, okrem užívania si materskej dovolenky, občas moderuje. Stretli sme sa na tlačovej konferencii, ktorá sa konala pri príležitosti príprav Plesu v opere, kde organizátori predložili svoj plán o podpore Centra včasnej prevencie, ktoré vznikne v Banskej Bystrici.
Je to v poradí štvrté centrum na Slovensku, všetky tri – v Bratislave, Žiline a Prešove – vznikli v tomto roku. Pre porovnanie s Českou republikou – podobné centrá tam fungujú už 25 rokov, a majú ich 57 a 80 percent nákladov financuje štát. Na Slovensku sa ročne narodí viac ako 2000 detí s poškodením orgánov či iným zdravotným problémom. Včasnou intervenciou sa dajú zdravotné ťažkosti minimalizovať a vďaka špeciálnym prístrojom lekári dokonca zachraňujú životy deťom s novorodenecou hmotnosťou len 500 gramov. Zvládať starostlivosť o zdravotne znevýhodnené dieťa je finančne, odborne, psychicky a logisticky náročné, preto Ples v opere chce upozorniť na tento problém a pomôcť apelovať k systémovému riešeniu tejto problematiky. Ambasádorkou projektu sa stala herečka a členka plesovej komisie Milka Vášáryová. Vera Wisterová, okrem toho, že tlačovú konferenciu moderovala, má k tejto téme blízko, pretože jej prvý syn sa tiež narodil predčasne.
Ako je to s vami, kde ste sa usadili – už na Slovensku?
Áno, môj starší syn, začal chodiť do škôlky, tak sme nemali na výber. Manžel síce ešte „poletuje“ po svete, lebo je to jeho práca. Syn hovorí po anglicky, lebo manžel sa ešte nenaučil po slovensky len tri vety – ty si prasiatko, si zlatý a ľúbim ťa.
Dnes sa hovorilo o detičkách, ktorým treba pomáhať, lebo sa narodia predčasne, alebo so zdravotným problémom, ako ste vy zvládli situáciu, že sa vám narodil prvý syn predčasne?
V prvom rade musím povedať, že situácia bola asi najhoršia, čo som vôbec zažila v mojom živote. Keď vidíte to malé stvorenie napojené na množstvo prístrojov a pomoc o akej sa dnes hovorilo – nikde. Ten pocit bezmocnosti ma bude sprevádzať po celý život. Sedela som tam a nevedela, či je deň alebo noc a ak nemáte podporu zvonka, je to veľmi ťažké. Narodil sa v Izraeli, kde sme mali úraz a zhodou okolností o poschodie vyššie bola neonatológia a ja som mala chuť zobrať to moje dnes už štvorročné vykŕmené dieťa a ukázať ho mamičkám, ktoré tam ležali so svojimi detičkami netušiac ako sa to všetko skončí. Zvládla som to aj vďaka mojim rodičom, ktorí mi boli úžasnou oporou.
Usmievate sa, takže všetko je v poriadku…
Ja som sa snažila usmievať aj vtedy, pretože s úsmevom sa veci ľahšie zvládajú.
Čo tretie dieťa – dievčatko?
Ako som spomenula starší syn začal chodiť do škôlky, mlaší začal chodiť, takže momentálne mám úplne dosť (smiech).
Občas sa vám podarí oddýchnuť si od detí – moderujete ako napríklad dnes?
Áno, som rada, že môžem „vybalancovať“ z mamičkovských povinností, nie som asi úplne ten typ že by som dokázala celé tri roky len zaoberať sa deťmi, v rámci psychohygieny prijímam občasné moderovanie.
Na kávičku s kamarátkami si nájdete čas a točí sa debata okolo plienok, podbradníčkov a podobne?
Moje kamarátky majú zo mňa zábavu, lebo mám tak čas na kávičku 47 minút, ale chlapci rastú, tak verím, že sa ten čas zvýši a s očami na hodinkách toho veľa neporiešime (smiech).
Vyzeráte fantasticky a ako vždy oblečená podľa najnovších trendov, takže sledujete módu aj pri deťoch?
Sledujem, toto si nenechám vziať. Keď chlapci zaspia, mám asi 60 minút pre seba a hneď sa „nalobujem“ a hľadám, ak samozrejme nezaspím s nimi.
Ako ich dávate spať – uložíte do postele, dáte pusu a dobrú noc alebo?
Priznám sa, ľahnem si s nimi, uspím najprv sama seba, potom ani niekedy neviem, kedy zaspia deti.
A prečo to takto otrocky robíte?
Ja neviem, asi to inak nevieme (smiech). Ale tie naše decká to majú radi, keď si s manželom ľahneme k nim, debatujeme čo sme zažili, kým nezaspíme. Máme pocit, že te vzťah je silný. Nemám proti tomu nič, neviem dokedy to potrvá, tak si to všetci užívame.
V rámci módy na čom najviac ulietate?
Teraz som si dosť dávno nič nekúpila, ale k narodeninám som si zvykla vždy kúpiť kabelku. Rada podporujem miestnych dizajnérov či už u nás alebo niekde v zahraničí a ostatné módne vecičky považujem za akýsi doplnok.
Ako nakladáte s kabelkami, napríklad s takou, ktorú ste už vac ako rok nemali na sebe?
Ležia úhorom (smiech). Nejaké som darovala na charitu, ale veľmi ťažko sa vzdávam lebo tie kabelky so mnou pocestovali, som na ne silne citovo naviazaná, máme spoločný príbeh. Takže takto je to so mnou.
Čo vás čaká najbližšie?
Tento týždeň celý moderujem všelijaké akcie a dokonca v rôznych jazykoch, zajtra napríklad v anglicko-nemeckej mutácii, takže prehadzujem výhybku nielen tematicky, ale aj jazykovo. Ale baví ma to.
Pochopili ste situáciu, že jazyky sú dôležité?
Áno, lebo u nás doma sa tajomstvá rozprávali cudzojazyčne a keď som chela vedieť, čo chcú dospelí predo mnou utajiť, bola som nútená učiť sa jazyk (úsmev). Mama s jednou babičkou tajnostkárila po maďarsky, tatko s druhou babičkou po nemecky, takže som bola veľmi motivovaná dozvedieť sa zaujímavé tajomstvá.
Ako hovoríte tajnosti s manželom, keď syn hovorí po anglicky?
Hebrejsky. Načuila som sa frázy, ktoré potrebujem ako daj ho už spať, nedávaj mu čokoládu pred večerou…
Vy si doprajete čokoládu? Postavu máte po dvoch deťoch ako predtým…
Nič nestíham, ani najesť sa a vďaka tomu zapnem nohavice a oblečiem šaty.
Plánujete intenzívnejší návrat do šoubiznisu?
Tak toto neviem. Možno nejaké cestovateľské relácie, keďže to som si odskúšala. Napríklad aj robotu v rádiu, ale skôr autorsky a v televízii pokojne aj za kamerou. Ale teraz moderujem a venujem sa deťom, uvidíme, čo život prinesie.
