Konzumácia mlieka je pre človeka prirodzenou súčasťou života už od narodenia. Materské mlieko je v prvých mesiacoch života dieťaťa alfou a omegou zdravého vývinu, budovania obranyschopnosti organizmu a ten najefektívnejší zdroj energie a komplexu látok, ktoré malé telíčko potrebuje. Dojčiť sa odporúča minimálne počas celého prvého roku života dieťaťa.
Pokiaľ je množstvo materského mlieka dostatočné (viac ako približne 0,5 litra denne), potom nie je dôvod zavádzať do stravy dieťaťa iné mlieka. Pokiaľ by však bol príjem materského mlieka nízky, mohol by vzniknúť deficit niektorých živín vo výžive. Zároveň by nastal potenciálny problém s kvalitou a množstvom bielkovín, pokiaľ by nebol iný zdroj živočíšnych bielkovín. V takom prípade začína byť nesmierne dôležité práve kravské mlieko a výrobky z neho – napríklad jogurty, neúdené syry či mlieko v podobe kaší a pod.
V predškolskom a školskom veku význam mlieka v strave pokračuje. Jeho obsah ho predurčuje na potravinu ideálnu pre deti, ktoré sú fyzicky i duševne aktívne – obsahuje vysoko kvalitné mliečne bielkoviny, prospešné vitamíny (B, A, D, E, K), minerálne látky (najmä vápnik, fosfor, draslík, horčík, zinok), laktózu či enzýmy. „V číslach – liter mlieka obsahuje 87,7% vody (preto je súčasťou denného pitného režimu, aj keď sa považuje za potravinu), 3,61% tuku, 4,65% laktózy (mliečneho cukru), 3,29% proteínov (bielkovín), 0,75 % minerálnych látok a vitamínov,“ prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS., internista, hepatológ a gastroenterológ, prednosta I. internej kliniky SZU a UNB Dionýza Diešku v Bratislave.
V minulosti bola konzumácia mlieka dôležitou a žiadanou súčasťou stravovania. V období 2. polovice 20. storočia bolo okrem predajní potravín mlieko a mliečne výrobky dostať napríklad v mliekarňach, ktoré boli bežnou súčasťou dedinského i mestského života. Obľúbené boli aj mliečne bary, kde sa namiesto alkoholických nápojov podávali milkšejky a mlieko na všetky možné spôsoby. Bežnou súčasťou života detí v školskom veku bola mliečna desiata. „Pre dieťa vo vývoji je jednou z najdôležitejších látok vápnik. Ten sa významne podieľa na zdravom vývine zubov a kostí, no takisto zabezpečuje napríklad zdravé fungovanie svalov (nedostatok vápnika môže spôsobovať svalové kŕče). Pre školopovinné deti je preto obzvlášť dôležité konzumovať potraviny, ktoré obsahujú dostatok vápnika. Jedným z najdostupnejších a najkvalitnejších zdrojov vápnika je mlieko a mliečne výrobky- napr. kyslomliečne produkty, tvaroh, syry atď. Vhodný je aj pohár „obyčajného“ mlieka, ktoré sa navyše zaráta aj do pitného režimu dňa, čo je ďalšie plus,“ hovorí prof. Hrušovský. Okrem okamžitého benefitu v podobe živín a kvalitných potrebných na stavbu telesnej konštrukcie a svalov, sa tak u detí budujú zdravé stravovacie návyky.
Trend mliečnej desiatej po ´89 vymizol, no dnes sa vracia späť a (opäť) populárny je nielen na Slovensku, ale v mnohých krajinách Európy. (Slovensko je jednou z 28 krajín EÚ, ktoré participujú na Európskom školskom mliečnom programe).
Mlieko je hodnotným nápojom, ktorý dodá telu energiu, bielkoviny, tuk potrebný pre zdravé fungovanie metabolizmu i minerály, a preto by malo byť súčasťou zdravého stravovania nielen u detí, ale i u adolescentov a dospelých. Výhodou je, že ako zdraviu prospešná potravina široko dostupné.
V adolescentnom veku síce existuje riziko vzniku alergie na mlieko (alergia na kazeín – skupina bielkovín) či intolerancie laktózy (nedostatočná tvorba laktázy, ktorá štiepi laktózu – mliečny cukor), no toto riziko je relatívne malé (napr. alergia na mlieko sa odhaduje na 0,1-0,5% dospelej populácie).
