Milo Kráľ, naznámejší v postave Erika Haladu z Búrlivého vína, minulý rok toho postíhal neúrekom. Účinkuje v niekoľkých divadelných hrách v rôznych mestách Slovenska, nakrútil absolvenstský film, nakoľko úspešne ukončil druhú vyskú školu – odbor réžia, neskôr s bratom Radovanom a kapelou Milo Kráľ Band, nahral a naspieval CD album a potom začal režírovať. Tempo v štýle – začínam na plný plyn a potom už len pridávam…
Ako študent vysokej škole ste si užívali internátny život. Študentské časy sa skončili, z internátu ste museli odísť, snáď nie pod most?
To nie, pod most určite ne, klasicky – do prenájmu a začal som sa obzerať po byte, nakoľko ceny prenájmov a hypoték sú si veľmi blízke. Našiel som holobyt vo Svätom Jure a dúfam, že v januári sa nasťahujem. Internát bol nesmierne pohodlný v zmysle, že tam bol bufet a kuchyňa, teraz musím riešiť veci okolo jedla, aby bolo niečo v chladničke. Večer niekdy zisťujem, že som celý deň nič nejedol a doma tiež nič nie je. Sú to pre mňa nové nepoznané procesy.
Takže sa zásobujete kuchárskymi knihami a vo svojom už to budú aj „tančeky“ okolo sporáka?
(Smieh) Toto nehrozí. Zostanem v nastavenom móde – pečivo, maslo, šunka, jogurty… maximálne praženica.
Holobyt, takže je šanca, že namiesto manažérskeho obleku Erika Haladu vás uvidíme v motérkach?
Tiež nehrozí. Ako nepraktický tip, riadim sa heslom, nechaj prácu, v ktorej si amatér profesionálom, takže ďakujem kolektívu pána Kováčika, ktorý sa mi postará dokonca aj o zariadenie. Ale vybral som farby – spodok je do zelena a vrch do modra v kombinácii s bielou, keďže bytík je mezonetový.
Vyhovujú vám podobné farby aj v oblečení?
Tam preferujem skôr čiernu a sivú v kombinácii s červenou, čo by v byte mohlo pôsobiť skôr ako nočný podnik (smiech). Okrem toho sa chcem sa budiť do optimistických rán, tak som ladil byt veselšie.
Optimistické rána vám určite priniesol posun k réžii a nová premiera v divadle …
V MDPOH sme pred sviatkami odpremiérovali úspešne Ostrovského hru Aj múdry schybí. Moja režisérska premiéra v Markíze dopadla celkom zaujímavo – prvý deň Rodinných prípadov, ktoré som režíroval, omylom niekto zmazal. Samozreme príležitosť tesne po škole potešila.
Aký ste režisér?
Snažím sa nerobiť paniku, nevyvyšovať sa, pretože je to tímová práca.
Máme za sebou dva týždne v Novom roku, pokračujete v nasadenom vražednom tempe?
Plánujem poľaviť. Chcem sa sústrediť na veci, ktoré mi budú robiť viac radosti, aj keď všetky tieto veci, ktoré mám za sebou ma tešia.
Pochváľte sa…
Mojou ambíciou je konečne písať scenár na celovečený film. Tematicky „road movie“ – teda žáner, kde postavy prekonávajú väčšinou veľké vzdialenosti, hlavne preto, aby unikli pred svojimi doterajšími životmi. Nemusí to byť nákladné, je to šťastný žáner, ak sa využijú danosti krajiny, zmena prostredia zaručuje aj ídeu rebelstva, nepokoja, hľadania, a to mi vyhovuje.
Búrlivé víno – seriál, ktorý vás zviditeľnil sa pomaly z romantickej takmer telenovely dostáva do akčného žánru, vyhovuje vám to?
Seriál takéhoto rozsahu má niekoľko sérií a treba ho zatraktívňovať, so samotnou romantikou divákov dlho pri obrazovke neudržíte.
Prevapí nás Erik Halada, zamieša karty, zamiluje sa?
Požije v Kalifornii a neviem kedy vráti, možno ani nie (smiech). Sám som zvedavý, čo ho čaká.
Popíjate vínko aj v súkromí?
Nepijem žiaden alkohol, nevyznám sa v ňom, keď som si niekedy dal víno tak biely strek alebo ešte horšiu kombináciu červené s kolou. Úplný alkoholický barbar.
Divoké internátne žúry bez alkoholu?
Internátnu izbu som mal naozaj na prespatie, sprchu a tak, ale na strane druhej, keď som si chcel pokecať, stačilo vyjsť na cigaretu na balkón. Teraz to nemám a chýba mi to.
