Album plný slávnych melódií od šansónu po muzikál, to je nová nahrávka svetovo presláveného operného speváka Štefana Margitu, rodáka z Košíc. Dostal názov Melancholie a ide, ako sám spevák hovorí, o jeho prvý album so skladbami na hranici žánrov.
„Keď som v predajni Metropolitnej opery v New Yorku videl, že moji známi kolegovia takéto albumy vydávajú, povedal som si, prečo to tiež neskúsiť,“ dodáva k tomu. Vznikla tak nahrávka s výrazne terapeutickými účinkami. Upokojí, poteší, nabije človeka novou energiou. Naviac – 24. 9. 2013 po prvý krát vstúpila Melancholie do hitparády Národní federace hudebního průmyslu IFPI – ČR. Medzi najpredávanejšími CD sa Melancholie dostala na 1. miesto!
Upokojí, poteší, nabije človeka novou energiou – toto všetko ste chceli poslucháčom ponúknuť, je to tak?
Presne tak. Album by mal uvoľniť myšlienky po denných starostiach.
Kto s týmto nápadom prišiel a ako sa rodila jeho dramaturgia?
Celú záležitosť vymyslel Honza Adam, ktorý pracuje pre Karla Gotta. Doniesol mi stovku nahrávok, aby som si vybral. Výber to bol naozaj ťažký. Zo stovky vecí ich najprv päťdesiat vypustíte. A ťažko pokračujete. Keď vám potom zvýši desať kúskov, vŕta vám hlavou, či niektoré z tých vypustených neboli lepšie než tie vybrané. Nakoniec sme s Danom Hádlem, ktorý album aranžeoval, vybrali jedenásť skladieb.
Inými slovami: vyberali ste z evergreenov?
Bola to krásna práca, i keď veľká drina – ako hovorím, počul som asi sto piesní.
Pieseň „Ten zloděj čas“ naspievala na svoj posledný štúdiový album Hana Hegerová; hovoril ste s ňou?
Hovoril. Keď som jej volal s prosbou o povolenie pesničku naspievať, okamžite súhlasila. Nedalo mi to a tak som sa spýtal, či by sme si ju spolu nezaspievali ako duet. Pani Hegerová ale už ohlásila koniec kariéry a tak ponuku s vďakou odmietla.
Avšak to, čo sa vám nepodarilo s pani Hegerovou, vyšlo s Martou Kubišovou!
Áno, ide o pesničku „Jaká to nádhera“, ktorú napísal taliansky skladateľ Lucio Dalla. Svoj part v našom duete naspievala geniálne, aká to nádhera! Martin hlas znie skvelo a ako hovorím, pesničku nahrala úžasne. Hodil sa nám i text, ktorého autorom je Zdeněk Borovec. Pôvodne ho napísal pre Martu, neskôr ho upravil pre mňa. Tie dve verzie sme teda mohli spojiť a celá vec sa ohromne vydarila. Pani Kubišovej veľmi gratulujem.
Na albume Melancholie máte vôbec pozoruhodnú zostavu spoluúčinkujúcich!
Fakt hviezdy! Dať ich dohromady bola tá najväčšia práca, keďže všetci majú veľa koncertov, sú nesmierne vyťažení. Vzal som si šesť týždňov voľna, počas ktorých som neprijímal žiadne ponuky, a prispôsoboval som sa ich termínom. A stálo to za to. Naspievali sme dueta s Hankou Zagorovou, s tým sa dalo počítať. Ale aj ona je neustále v jednom kole a nejaký čas sme hľadali štúdiový termín. Skvelá spolupráca bola i s Evou Urbanovou, Danom Hůlkom, s už spomínanou Martou Kubišovou i s Luckou Bílou. A Karel Gott natáčal dokonca v deň svojich narodenín!
S Karlom Gottom a Danielom Hůlkom ste na album natočili tercet z muzikálu Notre-Dame de Paris.
Tento muzikál u nás nie je, bohužiaľ, príliš známy. Po prvýkrát som ho videl pred trinástimi rokmi v Paríži a už som uvažoval, že by som z neho nejaké skladby naspieval. Podarilo sa, bola z toho sólovka „V katedrále“. No a teraz teda zmienený tercet „Belle“. Myslím, že má šancu byť najväčším šlágrom tejto platne.
Nahrávali ste jednotlivé piesne so zmienenými kolegami spolu, alebo každý svoj part zvlášť ?
Tak i tak. Napríklad Lucka Bílá a Karel Gott chceli, aby som bol pri ich nahrávaní v štúdiu. Rovnako to bolo s Hankou. Iba Marta Kubišová nahrávala sama, v tom čase som bol v zahraničí.
Je rozdiel v prístupe k spevu vo vzájomnom prispôsobovaní sa, pri spolupráci so spevákmi populárnej hudby a opernými kolegami?
V zásade nie. Viete, šansón nemôžete spievať ako operu. K opernému štýlu sme sa asi najviac priblížili s Evou Urbanovou, keď sme spolu nahrávali duet z West Side Story.
Spievali ste niekde v muzikáli?
Nespieval. Mal som jednu ponuku práve do West Side Story, ale nevyšlo to a v žiadnom inom muzikáli som nikdy nespieval. Muzikály mám ale veľmi rád. Mojim obľúbeným je Les Misérables, i na mojej novej platni znie jedna pieseň Jeana Valjeana. Najkrajších Bedárov svojho života som videl vo Vinohradskom divadle – s Luckou Bílou, Karlom Černochom, Jiřím Kornom. Túto inscenáciu som videl snáď dvadsaťkrát. Milujem i muzikál Notre-Dame de Paris. Vo Francúzsku mal obrovský úspech. Speváci, ktorí v ňom spievali – dnes sú naozaj slávni. Napríklad Garou – to je dnes hviezda svetového formátu.
Blízko máte i k šansónu…
Odjakživa. Obdivujem Hanu Hegerovú; to čo u nás nahrala, nemá obdoby. A veľmi sa teším na jej retrospektívny trojalbum, ktorý v Supraphone vyjde za pár dní. Milujem i francúzsky šansón. Vždy, keď som bol v Paríži, hľadal som šansónové albumy. Šansón ma oslovuje nádhernými textami; a Francúzi ich vedia nádherne interpretovať. V tomto nemali nikdy konkurenciu.
Rovnako pohodová, ako s kolegami spevákmi, bola i spolupráca s Epoque Orchestra a Kühnovým zmiešaným zborom?
Bola. Keď to všetko takto fungovalo tretí týždeň, až som sa zľakol, či je všetko v poriadku! Ale asi to tak malo byť. Zafungovala úžasná profesionalita všetkých , ktorí sa na albume podieľali: od Dana Hádla cez muzikantov až po Supraphon. Všetko bolo perfektne pripravené, nevyskytla sa jediná hluchá minúta. Hanka povedala, že sme asi mali od Pánaboha zelenú. Dúfam, že zelená bude svietiť i pri predaji.
Generic interview: Supraphon, 2013
