Lucia Muthová: Peniaze ako darčeky u nás nefungujú

S riaditeľkou odboru firemnej komunikácie Luciou Muthovou  z Allianz – Slovenskej poisťovne, sme sa stretli tesne pred vianočnými sviatkami. Tentoraz sme vynechali odbornú komunikáciu o produktoch spoločnosti a so sympatickou nastávajúcou mamičkou sme si pohovorili o bežných „ľudských“ záležitostiach.

Lucia je sviatok opradený tajomstvami, čarami, mágiou, vnímate tak deň svojich menín aj vy?

Zaujímavé je, že tento rok vyšiel sviatok Lucie na piatok 13., čiže ešte to bolo magickejšie. Výhodou nášho mena je, že sa o ňom veľa hovorí a píše, takže naozaj len málokto zabudne zagratulovať. V ten deň sa mi veľmi ťažko pracuje, pretože mám viac návštev, mailov, esemesiek či telefonátov, práca trochu trpí, ale raz do roka sa to určite dá vydržať. Rodina sa stretne cez víkend a keď sme všetci, vtedy sa gratuluje. Mimoriadne oslavy neorganizujeme.

Predvianočný zhon, chaos, stres, panika – to sú prívlastky najkrajších sviatkov roka, ako sa s týmito pojmami stotožňujete a vyrovnávate osobne  a pracovne?

V súkromí som vždy bola hrdá nato, ako som všetko v pohode stihla aj v čase, keď sme si Vianoce striedali – raz u mňa, potom u sestry a u mamy. Mala som nakúpené, navarené a napečené a v deň „D“ sme šli na vianočné trhy do Viedne (keďže bratislavské na Štedrý deň už nefungujú) a vrátili sme sa až na štedrú večeru. Tento rok som to prvý raz nejako nezvládla podľa mojich predstáv. Síce darčeky boli pripravené, ale koláčiky, čo som upiekla, sa zjedli predčasne, takže sa viac spolieham na mamine a sestrine sladké dobroty. Vianoce sme strávili  už po druhýkrát  spoločne u mamy v  dome pri Považskej Bystrici, kde má každý svoj priestor a pohodu.  Spoločnými silami to zvládneme určite tak, aby sme si Štedrý deň vychutnali naplno.

Takže sviatočné menu?

Začíname oblátkami s medom a cesnakom, nasleduje tradičná kapustnica a   kapor, ktorého som ako dieťa neobľubovala, no teraz sa naň teším. Štafetu zabiť kapra po otcovi nechcel prebrať nikto, takže sa chystám požiadať predavača o pomoc. Ale máme v rodine aj takých, čo dávajú prednosť filé či iným druhom rýb, takže je to rôznorodé. Zemiakový šalát musí byť tiež a pre lepšie svedomie sú dva druhy – jeden s majonézou a druhý bez. A po tomto už aj tak nič nevládzeme, takže ideme rozbaľovať darčeky. Tešíme sa na ne rovnako, ako keď sme boli deti. Vlani bol najkrajší darček, že sa nám podarilo dokončiť dom tesne pred Vianocami a stihnúť ho aj vianočne vyzdobiť . U nás nefungujú peniaze ako darček, preto si celý rok zapisujem, kto po čo túži a darčeky, aj keď malé, jednoducho musia byť.

A pracovný predvianočný zhon?

Pravdou je, že my sa nenudíme počas celého roka, stále je čo ponúkať, riešiť, nezažívame dokonca ani letnú uhorkovú sezónu, pretože vtedy novinári najviac hľadajú témy, keď sú politické prázdniny a každá zaujímavá informácia je vítaná. Koniec roka sa nesie v znamení zvýšených účtovníckych úloh a bilancovania, hodnotenia a plánovania. Našťastie, mám šikovných a  ústretových kolegov, takže  vďaka nim aj náročný koniec roka zvládame. Priatelíme sa už osem rokov s deťmi z Detského domova v Ilave Klobušiciach, navštevujeme ich i počas roka a pred Vianocami pomáhame  Ježiškovi zháňať darčeky, po ktorých tieto deti túžia.

 deti „náročné“ na darčeky?

Ktoré ako. Musím však povedať, že ma prekvapil list chlapca, ktorý dostal svoj najkrajší darček vlani – značkové tenisky a napísal nám, že ich nosil do každého počasia, hoci mu to skúsené tety neodporúčali. Tak sa mu páčili, že si ich veľmi rýchlo zodral,  tak si želal nové. Pravdou je, že niektoré deti si neuvedomujú hodnotu vecí, ale v tomto detskom domove ich vedú k tomu, aby sa naučili spoznávať, čo je v živote dôležité a akú má čo hodnotu. Je úžasné sledovať, či sme detské listy Ježiškovi prečítali správne a či sme sa výberom trafili…

Z čoho máte radosť vy – kabelky, topánky, šperky?

Asi  nie som typická, možno trochu márnotratná žena. Aj keď by sa vyskytla slabôstka, neznášam nakupovanie, nesledujem novinky v obchodoch, akcie, výpredaje. Nakupovanie som presmerovala  radšej na internet, čo výrazne šetrí čas a  tiež som ho zminimalizovala. Jednoducho mám iné finančné priority.

Ako si predstavujete svoju materskú dovolenku – pracovne ste dosť vyťažená a naraz príde zmena, iné poradie povinností…

Mladšia sestra ma predbehla, má dvojročného syna a vďaka tomu mám aspoň predstavu, čo to obnáša. 🙂 Konkrétne plány nemám, tie urobí naše dieťa. Vždy som túžila byť doma s dieťaťom tak dlho, ako sa len bude  dať a verím, že by som sa nenudila. Ale s partnerom máme ešte veľa plánov, preto bude môj návrat do práce pravdepodobne rýchlejší ako po troch rokoch.

Dvakrát po sebe ste sa stali hovorkyňou roka, svedčí to aj o tom, že svoju prácu máte rada…

Keď som ho získala prvý raz v roku 2011, bol to veľký záväzok, naraz rozmýšľate oveľa viac, čo hovoríte a ako to hovoríte. Druhý rok po sebe získať ocenenie je naozaj ťažké, aj odpovede médiám som po sebe čítala niekoľkokrát a v duchu sa pýtala, či tá odpoveď je adekvátna dvojnásobnej hovorkyne roka? 🙂 Takže radosť striedaná so zodpovednosťou.

Známy kouč Mark Dzirasa hovorí, ak človek miluje svoju prácu, nečaká jedenásť mesiacov na to, že hurá, konečne dva-tri týždne dovolenky, ale naopak – má pocit, že je na dovolenke celý rok… Zdieľate tento pocit, lebo o práci hovoríte s iskričkami v očiach…

Možno na dovolenke celkom nie, ale rada chodím do práce. Mám okolo seba skvelý kolektív spolupracovníkov, a to je tiež veľmi dôležité. Sú kreatívni, nerobí im problém urobiť niečo naviac, aj filantropii sa venujú ako dobrovoľníci, nehľadia na voľný čas. Keby ma netešila moja práca, nie som v jednej spoločnosti pätnásty rok. Hoci prichádzajú aj iné ponuky, naša spoločnosť mi ponúka podmienky, ktoré mi vyhovujú, som s nimi spokojná a oceňujem to lojalitou. Nedávno som zažila nepríjemnú skúsenosť na notárskom úrade, kde šéfka bola nepríjemná k podriadeným pred klientami. Asi by som po troch dňoch skončila so žalúdočnou nervozitou… o to viac si cením, že som v spoločnosti, kde nechodím do práce s nervami, čo ma tam nepekné čaká. Stále opakujem, že ak niekto nie je vo svojom zamestnaní spokojný, nech si nájde lepšie, ale nech nefrfle a neznepríjemňuje dni ostatným.